Rím a Assisi - časť 2

V prvej časti som vám rozpovedala o svojej ceste do Talianska a o prvom dni strávenom v Ríme. Teraz vám poviem o tom, čo sme robili v ten druhý, teda v stredu :)

Ten pocit, keď ste celú noc nespali, celý deň ste chodili po pamiatkách, idete spať po jedenástej a budík máte nastavený na 5:30, lebo už skoro ráno sa musíte dostať do Vatikánu... Na nezaplatenie :D

Takže v stredu po raňajkách (niektorí sa sťažovali, že boli chudobné, ale ja som si dala svoju výletovú klasiku: chlieb s maslom a medom... ehm, doma jem na raňajky hrianky s maslom a medom... a keď som tak počúvala ostatných, tak som asi divná alebo čo :D čo jete na raňajky vy? musíte mať niečo sladké?) sme sa vybrali do Vatikánu, kde sme sa mali zúčastniť generálnej audiencie u Sv. Otca. Za ten týždeň som prešla toľko bezpečnostných kontrol, že ešte kus a začnem blikať v tme :D
Sedeli sme skoro uprostred Námestia sv. Petra a čakali. Niekedy pred desiatou začal pápež obchádzať námestie na svojom papamobile, ktorý chodí prekvapivo rýchlo, ako som zistila. Sledovali sme ho väčšinou na dvoch veľkých obrazovkách, pretože cez všetky tie zdvihnuté ruky ho veľmi nebolo vidieť, ale raz prešiel aj tesne vedľa nás, čiže môžem povedať, že som bola asi tak dva až tri metre od pápeža?
Potom nasledovalo čítanie evanjelia a pápežova katechéza na tému milosrdenstva, konkrétne hovoril o citáte "Milosrdenstvo chcem, a nie obetu.". Páčilo sa mi, ako bolo evanjelium čítané vo viacerých jazykoch (okrem taliančiny aj francúzsky, nemecky, anglicky, asi portugalsky, poľsky a ešte v jednom jazyku, ktorý som nevedela identifikovať, možno arabsky? :D), a potom pápež aj pozdravoval skupiny z krajín, o ktorých vedel, že sa na námestí nachádzajú, medzi inými aj Slovákov (tieto pozdravy boli potom čítané ešte aj v daných jazykoch) :)

Námestie sv. Petra s bazilikou (keď som tam prišla, tak sa mi zdalo akési malé, ale z jednej strany na druhú bol kus cesty)

Človek sa celý čas snažil zistiť podľa obrazoviek, že kde vlastne pápež je :D (táto fotka je spravený s priblížením)

Najlepšia fotka, akú mám, bez priblíženia

Po audiencii sme mali rozchod, kedy sme sa v dosť malom časovom úseku snažili najesť a kúpiť nejaké suveníry (dosť neúspešne). Stretli sme kardinála Tomka. A vydali sa do Vatikánskych múzeí. Medzitým sme stratili nejaké ženy, ktoré už potom do múzea nešli :D Tam sme mali rozchod, keď sme sa snažili nestratiť, ale nevideli sme také zaujímavé veci, aké som chcela, tak som to potom zobrala do vlastných rúk a úspešne zaviedla mamu a ešte jedného uja do (a potom aj z) Pinacotecy (prekvapivé, ja viem, s mojím orientačným zmyslom), kde som našla Raffaelovo Premenenie Pána a Caravaggiovo Ukladanie do hrobu. Celý tento deň bol spojený s myšlienkami na Daniela Silvu a jeho knihy, keď som si tak hovorila, že hmmm, tade v knihe išiel Gabriel Allon, toto videl, tu sa stal teroristický útok... (:D)
Stretnúť sme sa mali v Sixtínskej kaplnke. No uznajte, blbé miesto na stretnutie nejakých 45 ľudí, keď sa tadiaľ melú kvantá turistov a nemôžete tam rozprávať. Prišli sme trochu skôr (ja, mama a ten ujo), tak reku, poďme von, šak aj tak tamaď musia vyjsť, hádam ich len nestratíme.
No, stratili sme.
Nastalo pár nedorozumení, veľa čakania, stretnutie ďalšej odtrhnutej skupiny, návšteva Baziliky sv. Petra, z ktorej sme veľa nemali, lebo sme boli nervózni, jak sme všetkých vyhliadali (a neboli sme ani na kupole alebo v krypte), viac čakania, stretnutie tých, čo sa stratili jak prví, čakanie, a konečne nájdenie všetkých a datie sa dokopy :D
Asi pochopíte, že keď raz opäť navštívim Rím, musím si Vatikán prezrieť ešte raz a poriadne. Podľa možností nie v deň generálnej audiencie, lebo to množstvo turistov bolo neskutočné.

 Vstup do Vatikánskych múzeí, ktorým sme neprešli

Raffael: Premenenie Pána (s dvomi turistkami v popredí)

Caravaggio: Ukladanie do hrobu

Niektorí vedia, že občas som tak trošku zbláznená do máp, takže do tejto sály sa ešte musím niekedy vrátiť

Na stropy je dovolené pozerať sa s otvorenými ústami, lebo proste taký vplyv majú

Veľmi profesionálna fotka Michelangelovej Piety, ktorá bola dosť ďaleko za sklom na jednej strane, a ja som bola dosť ďaleko od skla na druhej strane

Pohľad do kupoly Baziliky sv. Petra, dole s Berniniho baldachýnom nad hlavným oltárom

S dooosť veľkým sklzom sme sa vybrali na stanicu Stazione San Pietro, odkiaľ sme šli vlakom. Teda, potom, ako sme asi polhodinu čakali na dvoch, čo sa zabudli v krypte v bazilike a museli prísť taxíkom. Tak s ešte väčším sklzom sme nakoniec došli do Slovenského pápežského kolégia, kde sme mali omšu a privítali nás tam slovenskí kňazi, medzi inými aj rodák z našej obce :) Bolo to fakt milé stretnutie a mali tam neskutočný čaj a bábovku alebo čo to bolo, no sen proste.

Hm, nie, kvôli fotkám som nikdy veľmi neodstupovala. Tak tu máte časť kolégia aj s naším autobusom.

Odtiaľ sme šli na večeru a do postele. No, a to by bolo na stredu - a na dnešok - všetko :)