Denník (ne)úspešnej odvykačky

Komentár autora: Konečne tu máme príbeh, čo som písala do súťaže "Nebuď otrok drog". V živote som nemala poviedku tak premyslenú :D Dlho, dllllho som nad ňou rozmýšľala, poctivo si zapisovala nápady, robila prieskum (pýtala som sa spolužiakov na fajčenie :D), až som to nakoniec napísala... Vyše 12000 znakov! Viete si teda predstaviť ten šok, keď som zistila, že limit je 3000 :D Nakoniec som im tam napísala a povedali, že nevadí, ak to bude viac, takže tu máte skoro 7000 znakov príbehu o dvoch spolužiakoch, ktorí sa rozhodli skoncovať so svojimi "závislosťami". Vidno tam, ako som sa snažila skrátiť to, napr. v pôvodnej verzii neboli žiadne obrázky :D Súťaž trvá do 14. decembra, takže keď si tento Denník prečítate a bude sa vám páčiť, budem rada, ak dáte na článok "Like". Inak, aj komentáre ma potešia: s tým, čo sa vám páči, ale aj s tým, čo sa vám nepáči :) Ak sa teda rozhodnete čítať, kliknite na link. Prajem príjemné čítanie a ďakujem :)

28. septembra

14.10 h.

No a ja proste nemám dva úlohy. Pekný prvý dojem. Úžasný, fakt.

Dve úlohy.

Chvíľu naňho pozerala s ústami skrivenými v úškľabku, akoby rozmýšľala, ako ho zabiť čo najbolestivejšie.

Kedy s tým prestaneš?

Keď prestaneš fajčiť, zazubil sa a kývol hlavou na cigaretu v jej ruke.

V očiach jej šibalsky zaiskrilo. To by si ty musel prestať piť kávu.

Obidvaja sa uškrnuli nad nevysloveným vtipom. Kráčali ďalej, keď prerušil ticho: Ale vážne by sme mohli prestať.

Čo? Oči sa jej rozšírili prekvapením.

Prestaneme. Spolu, povedal, akoby to bola tá najjednoduchšia vec na svete.

Počkaj, počkaj, počkaj. To ako vážne?

No, nevinne prikývol. Najprv by sme si asi mali spraviť plán.

Bojový plán.

Operácia...

Odvykačka?

Dobre, takže bojový plán operácie Odvykačka. Navrhujem príjem návykových látok najprv obmedziť.  Ja denne vypijem priemerne päť káv. V pondelok aj viac. Koľko za deň vyfajčíš?

Záleží na dni. Normálne asi tak desať. V piatok aj viac, uškrnula sa.

Zdvihol obočie. V piatok?

Keď ideme do baru. Čo by si vedel, keby tvoja predstava ideálneho piatku nezahrňovala knihu a seriál.

Fajn, tak navrhujem jednu kávu a dve cigarety.

Veď nefajčíš.

Zasmiala sa, keď na ňu zagánil. Zdvihla ruky v obrane: Dobre, dobre, súhlasím.

Spomalil a pustil ju pred seba, keď sa oproti nim blížil cyklista.

Inak, kde berieš peniaze na všetky tie cigarety?

Kde berieš peniaze na kávu? spýtala sa.

Nosím si ju v termoske. Je to tak lacnejšie.

Pokrčila ramenami, akoby to všetko vysvetľovalo. Šúľam si ich.

A potom si ich nosíš v tej svojej tabatierke. Kútik úst mu vyletel nahor. Vieš u koho jediného som videl také tabatierky? U starých pánov. Krok bokom urobil ešte skôr, ako ho stihla udrieť do ramena.

Kedy som vlastne povedala, že do toho idem?

Keď si pred chvíľou súhlasila. Kývol jej na rozlúčku, odbočil a ju nechal za sebou, neveriacky pozerať na červené svetlo semafora.

21.55 h.

29. septembra

7.05 h.

Do ohmatanej šálky nalial vodu. Vôňa kávy sa okamžite rozšírila po celej kuchyni. Smutne pozrel na termosku, ktorá stála na kuchynskej linke. Z chladničky vytiahol mlieko.

Keď si všetko pripravil, odišiel a vrátil sa už prezlečený a učesaný. Zadkom sa oprel o kuchynskú linku, pomiešal kávu, zahľadel sa von oknom a spokojne, pomaly sa napil.

Vyzeráš ako z reklamy, preriekla jeho mama, ktorá sa so záujmom zastavila vo dverách a zapínala si gombíky na svetri.

Usmial sa a nahlas zamľaskal.

10.05 h.

30. septembra

7.00 h.

            Nechýbalo veľa a obaril by sa horúcou vodou, ako sa snažil zaliať si kávu s napoly zlepenými očami a rozcuchanými vlasmi. Potom sa vrátil do svojej izby. Keď sa česal, zdalo sa mu, že jeho zrkadlový odraz má pod očami tmavšie kruhy.

            O niečo sviežejší, keďže si umyl tvár studenou vodou, prišiel znovu do kuchyne, kde sa naklonil nad linku, opierajúc sa o ňu rukou, a zdvihol si šálku k ústam.

            Nezrozumiteľne zahrešil a odskočil, pričom kávu prudko položil. Skontroloval si oblečenie.

Zostalo bez akejkoľvek ujmy, čo sa však nedalo povedať o jeho jazyku.

8.15 h.

1. októbra

4.05 h.

2. októbra

10.25 h.

            Čo robíš dnes večer? opýtala sa ho.

            Prekvapene na ňu pozrel. Mám dve epizódy, ktoré chcem pozrieť, a tiež som si chcel urobiť domáce, aby som sa potom cez víkend mohol už len učiť na ten test z angliny. Prečo?

            Pretože nastáva kritický bod v našom malom pokuse, začala veľavýznamne, ukazujúc naňho tyčinkou, ktorú držala medzi dvoma prstami. Všimol si olúpaný čierny lak na jej nechtoch.

            Nemôžem ísť večer von, pokračovala, lebo to by sa mohlo stať, že by som vyfajčila svoj prídel na ďalších takých päť dní. Zrazu sa zhrozila. Veď ja musím celkovo prestať piť!

            Vzhľadom na to, že ešte nemáš osemnásť, by to bolo vcelku prijateľné, povedal pomaly.

            Večer ma čakaj. Donesiem popcorn.

7. októbra

21.15 h.

            Vosky sú estery vyššej karboxylovej... Zdvihla hlavu a započúvala sa do rýchleho pravidelného klopania. O sekundu neskôr si uvedomila, že to jej noha zľahka kope do hrany stola.

            Zhlboka sa nadýchla, narovnala chrbát a spustila obe nohy na zem, kde ich jemne zaprela do podlahy. Ruky si položila na zošit a skúsila to znovu.

            Vosky sú estery vyššej karboxylovej kyseliny a... Pohľadom skĺzla na svoje prsty, ktoré nepokojne vyklopkávali valčíkový rytmus.

            Ruky si strčila pod zadok, opäť vystrela chrbát a zapozerala sa do zošita.

            ...a vyššieho jednosýtneho alkoholu. Alkoholová zložka môže byť buď... Vydala tlmený zvuk hodný smutného tuleňa, keď si uvedomila, že stolička sa pomaly krútila, na jednej strane narážajúc do postele, na druhej do stola.

            Postavila sa a pozrela na svoju striebornú tabatierku. Zahryzla si do pery a prstami si prebehla vlasy. Vzala pohár, čo stál na stole, napila sa minerálky a opäť si sadla k chémii.

            Alkoholová zložka: stearylalkohol, cetylalkohol, myricylalkohol. Sú súčasťou... Prudko sa odsunula, vzala si cigaretu a zapaľovač, zhasla svetlo a otvorila okno.

8. októbra

14.15 h.

            Musím ti niečo povedať... Och, nie, to znie hrozne. Musím ti niečo oznámiť... Chcem ti o niečom dať vedieť...

            Už to nekomplikuj, pochopil som.

            Okej. Kútikom oka sa naňho pozrela. Tváril sa trochu ostražito. Zabodla pohľad dopredu. Včera večer som si zapálila. Tretiu cigaretu. A potom som vyfajčila aj polovičku zo... Obrátila sa, aby sledovala jeho výraz, no zistila, že už vedľa nej nekráča. Stál kúsok za ňou. Nesmelo skúmala jeho tvár. Na jej prekvapenie nebol nahnevaný, skôr ohromený a vyzeral, akoby sa mu uľavilo

            Nevedel som, ako ti to povedať bez toho, aby som vyznel... aby to vyznelo... no, chápeš. Tá chémia ma celkom vystresovala a ja som sa nestíhal učiť a trieskala mi hlava ááá dal som si kávu.

            Takže sme si kvit?

            Hneď trochu pookrial a opäť sa dal do chôdze, pričom ju rukou chytil okolo krku. Ona ho stisla v páse a obidvaja sa uvoľnene zasmiali.

            Ak mám pravdu povedať, nič mi to nepomohlo, lebo som potom celý čas myslela na to, že som to nevydržala.

            Ja tak isto. Ten test som úplne zbabral.

14. októbra

8.10 h.

            Sedeli v prázdnej triede, lebo im odpadla prvá hodina. Okolo nich bola rozložená kopa papierov a zošitov.

            Každému, kto mi kedy povedal, že druhý ročník je najťažší, by som nakopala zadok.

            Zdvihol hlavu. Ona pokračovala, stále hľadiac do zošita: Mala som ísť za kominárku.

            Uškrnul sa. Áno, pretože vyzeráš ako niekto, kto ľuďom nosí šťastie. Kývol smerom k jej čelu, ktoré sa nahnevane krčilo nad fyzikou.

            Škaredo naňho pozrela a on sa pohotovo chytil za gombík.

            Okrem toho vyzerám v čiernej fakt sakra dobre.

17. októbra

19.35 h.

            Mohol by si ísť na balkón? spýtala sa svojho otca, keď vzal do ruky cigaretu a zapaľovač. S mamou na ňu podozrievavo pozreli.

            Prečo?

            No prečo asi.

            Chceš mi povedať, že si prestala fajčiť? V otcovej tvári sa miešal údiv s nádejou.

            Nie celkom. Teraz fajčím už len dve cigy denne a dnešný prídel som už spotrebovala, takže...

            Chápem! Žmurkol na svoju ženu: Oddnes fajčíme na balkóne. Cigaretu odložil naspäť do tabatierky.

20. októbra

10.20 h.

            Mám chuť na cigu. Nemáš niečo jest?

            Z tašky vytiahol jablko a podal jej ho. Potom vytiahol jedno aj sebe.

            Diky. Vážim si, že na mňa myslíš.

            To mám pre seba. Chuť na kávu zaháňam tým, že niečo zjem. Rozhodol som sa ale jesť ako-tak zdravo. Otvoril tašku, aby mu do nej mohla nazrieť. Boli tam ešte dve mandarínky a banán. Neber to osobne, zaškeril sa.

            Pozrela sa do svojej tašky. Našla tam len obal od tyčiniek a troch rôznych čokoládok.

            A ja že prečo som, sakra, pribrala.

23. októbra

18.05 h.

9. novembra

7.30 h.

            Teraz by sme sa mohli cvičiť v trpezlivosti, čo povieš?

            Zachmúrila sa naňho. Ako to myslíš?

            No, napríklad, že prvá vec, čo ráno urobím, nebude, že si vypijem kávu, ale dám si ju až neskôr.

            Áno, a ja si dám cigu rovno pred našou triednou, nie?

            Mohli by sme stretnúť v tej kaviarni.

            Najradšej fajčím ráno pri chôdzi.

            Tak mi daj svoju tabatierku a ja ti každé ráno, keď sa stretneme, dám dve cigarety.

            No tak to ani náhodou.

            Niekam sa musíme posunúť. Buď to, alebo sa toho zbavíme nadobro.

            A keby som si ja dala len jednu cigaretu a ty by si si robil slabšiu kávu?

29. apríla

15.10 h.

            Sedeli oproti sebe v moderne zariadenej kaviarni. Vonku bolo teplo, takže mnohí sa rozhodli vypiť si kávu práve tam. Oni boli vnútri, lebo jej prekážal cigaretový dym.

            Čo si dala v desiatej úlohe?

            Asi béčko. Ty?

            Takisto. Spokojne si uchlipol z horúcej čokolády. Ešte stále si rád vypil niečo teplé, no jeho telo už netúžilo po kofeíne.