Ako sa majú vaše vianočné darčeky?

Už dlho som nepísala len tak o živote, že čo sa deje, tak reku, určite ste zvedaví.

Skôr som ja zvedavá, že kto by bol taký zvedavý, aby pokračoval v čítaní, ale nakoľko sa mi nechcelo písať recenziu alebo niečo zmysluplné (do takej miery, ako to na blogu ako je ten môj, ide), povedala som si, že vám radšej napíšem o tom, ako sa mám :D

Neviem ani, kde začať. Posledné týždne by sa dali zhrnúť azda len ako "stupňujúci sa šalenizmus". A to ešte nie sú Vianoce. Škola mi fakt kazí akékoľvek čaro tento rok. Neviem ako vy, ale ja, mierne povedané, nestíham. Čo je, samozrejme, z väčšej miery chyba môjho úbohého time-managementu (a tiež tak trochu dobrých kníh, ktoré mi nedajú spať alebo rozmýšľať o napr. chemických reakciách). Ale nemať šesť písomiek v jeden týždeň by tiež bolo fajn, najmä keď rozsah tém je vcelku veľký :D

Naša škola mala svoje sedemdesiate výročie od založenia a naša trieda bola jednou zo štyroch, ktoré nemali riaditeľské voľno, ale zúčastnili sa aj na druhom dni osláv, určenom pre bývalých absolventov a hostí (diky). Za krátky čas som počula dosť príhovorov na celý život. Rada do budúcna: nepoužívajte citát "Vydrž teraz a po zvyšok života ži ako šampión." Ak sa v hľadisku nachádza niekto, kto potrebuje málo na to, aby sa rozosmial (čiže ja), bude sa celý čas natriasať, ako sa bude snažiť zakryť smiech, lebo, ehm, po zvyšok života chcem žiť ako šampiňón.
Áno, aj po dvoch týždňoch mi to príde rovnako vtipné :D
Ale aspoň sme boli pekné, keď už príhovory boli nudné.

Z takého iného diania: zúčastnila som sa školského kola olympiády z angličtiny, kde som po ústnej časti skončila druhá, olympiády z nemčiny, kde po ústnej časti "pravdepodobne" (tak mi povedala triedna) postupujem na okresné kolo (nemajú tam koho poslať), dopísala som poviedku do súťaže Nebuď otrok drog (a skrátila ju z vyše 12000 znakov na skoro 7000, pričom limit je 3000) - keď ju hodia na tú stránku, dám vám vedieť :) -, bola som na písomnej časti Deutsches Sprachdiplom II v Michalovciach (a mám z toho pekne škaredý pocit, chcela som C1 úroveň, ale keďže som čistý idiot a neučím sa vtedy, kedy mám, budem rada aj za B2) a napísala som druhú písomku toho roku zo seminára z matiky, a tiež z toho nemám dobrý pocit (z prvej som dostala svoju prvú trojku, opravu som dala na jednotku a toto... fakt by som rada zachovala svoje vysvedčenie s čistými jednotkami, akokoľvek nudné to môže byť).

Do budúcnosti: 13. decembra je koncert Kandráčovcov, na ktorý by som chcela ísť, ale 14. mám ústnu časť DSD, 18. ideme do Košíc na prehliadku T-Systems v nemeckom jazyku, pritom sa snažím nejako vyrobiť vianočné darčeky (zatiaľ neúspešne) a dožiť sa v zdraví svojich 18. narodenín. K tomu mi život znepríjemňujú dokonalí chlapci z kníh a moja neschopnosť viesť normálny rozhovor s tými reálnymi. Proste radosť žiť :D

Všetko čo chcem, je týždeň nerušeného spánku, ale zrejme požadujem veľa.
Ako ste na tom vy? A vaše vianočné darčeky? :D