Recenzia: John Steinbeck – O myšiach a ľuďoch

Autor: John Steinbeck

Pôvodný názov: Of mice and men

Počet strán: 126

Vydavateľstvo: Slovart

Rok vydania: 2008

Anotácia:

Americký spisovateľ John Steinbeck je nositeľom Nobelovej ceny za literatúru z roku 1962. Novela O myšiach a ľuďoch je príbeh sezónnych robotníkov z drsného farmárskeho amerického západu. V čase hospodárskej krízy sa stretávajú ľudia z okraja spoločnosti, ktorí však ešte stále dúfajú, že uskutočnia svoj americký sen a získajú kus pôdy, na ktorej si postavia dom, a lásku. Centrom dramatického príbehu je vzájomný vzťah jednej kontrastnej dvojice, fyzicky mocného, no duševne zaostalého Lennieho a bystrého, praktického Georgea, ktorí sú odkázaní jeden na druhého. A potom im cestu skríži žena.

(zdroj)

Môj názor na knihu:

Prednedávnom som sa rozhodla, že by nebolo zlé prečítať si niektoré knihy zo svetovej klasiky. Začala som Pýchou a predsudkom, po ktorej dočítaní som nemala čo čítať, tak som zašla do školskej knižnice, pohľadať niečo zo zoznamu svetovej klasiky, ktorú si chcem prečítať. V tej našej slovenskej knižnici ani nič lepšie nenájdem, novšie a „zaujímavejšie“ knihy sú len v anglickej :D Našla som túto knihu, a tiež ešte 1984 od Georgea Orwella (recenziu napíšem do týždňa :)).

Kniha je trochu väčšieho formátu, ako obyčajne, no tiež menšieho, ako je napr. Pán prsteňov alebo tá veľká bichľa Hry o život :D, v tvrdej väzbe a s prebalom (mimochodom, toto je prvá kniha v mojich recenziách, ktorá má prebal :D). Pod prebalom je obálka čierno-biela, s tým istým obrázkom. Na zahnutých stranách prebalu (:D) je anotácia a niečo o autorovi. Kniha je veľmi tenká. 

 

Veľkosť knihy porovnaná s knihou "väčšieho formátu" - Pán prsteňov, a s knihou "normálneho" formátu, ktorú práve čítam. Len aby sme sa rozumeli :D 

Nemá kapitoly, úvod a ani záver. Proste ako autor začal písať na prvej strane, skončil až na poslednej :D Prerušením boli len „voľné riadky“, ktoré sa však vyskytovali zriedkavo. To mi trochu vadilo, keďže často som musela skončiť čítanie proste na ďalšej strane, a nie na konci kapitoly :D No zároveň to aj zabránilo tomu, aby som zabudla vystúpiť z vlaku. Text je písaný trochu väčším písmom a v užších stĺpcoch.

 

Toto myslím pod prázdnym riadkom :D Tiež vidíte, že dosť veľký okraj to má.

Dej bol plynulý, zachytával pár dní. Hovoril o Georgeovi a Lenniem, ktorí boli robotníci putujúci z ranča na ranč za prácou. Už len to, že chodili spolu, bolo mnohým divné. Mali svoj sen a ak si knihu prečítate, budete až do jej konca zvedaví, či sa im ho podarí splniť :) V anotácii sa píše, že im cestu skríži žena, no mňa trošku prekvapilo, že akým spôsobom. Kniha sa mi čítala veľmi dobre :) A koniec ma dosť prekvapil :D

 

Takto vyzerá kniha pod prebalom. 

Hlavnými postavami boli teda George a Lennie, no okrem nich sa tu našlo ešte niekoľko mužských postáv a jediná ženská. Boli vyobrazené dobre a každý bol „nejaký“. Najviac som si asi obľúbila Georgea, ktorý sa často hneval na Lennieho, no aj tak ho mal rád a vždy mu pomáhal, čo mnohí nechápali. Puto medzi nimi bolo veľmi zaujímavé. Tiež sa mi páčili Slim a Candy, ktorí sa v príbehu objavili.

Kniha bola písaná v tretej osobe. Bolo tam dosť opisov – či už prírody, alebo jednotlivých miest, ktoré mohli byť podľa mňa kratšie, ale to preto, že som nikdy neoplývala veľkou schopnosťou predstaviť si jednotlivé miesta :D Tiež tam bolo dosť veľa preklepov, ktoré mi vadili, no inak sa mi kniha, ako som už povedala, čítala dobre :)  Postavy často používali nadávky, no skôr na podčiarknutie toho, čo povedali, nie že by boli celý čas všetci nazlostení :D A nadávky neboli ani také strašné, Hamlet mi v tomto prišiel „drsnejší“? :D

Dnes len tak krátko. Na záver ešte dva citáty :)

„Takých, čo chodia spolu, nie je veľa,“ povedal zadumane. „Neviem prečo. Hádam sa na tomto potentovanom svete ľudia boja ľudí.“ (str. 44)

***

„Človek nemusí byť múdry a môže byť dobrý. Až sa mi dakedy zdá, že je to práve naopak. Taký, čo má veľa rozumu, býva vlastne málokedy slušný.“ (str. 50)