Recenzia: Jane Austenová – Pýcha a předsudek

Autor: Jane Austenová

Pôvodný názov: Pride and Prejudice

Počet strán: 400

Vydavateľstvo: LEDA a Rozmluvy

Rok vydania: 2009

Anotácia:

Není pochyb o tom, že hrdinkou románu Pýcha a předsudek, Lízinkou, je sama Jane Austenová (1775–1817). Přestože prožila tak typicky nekonfliktní život (nikdy se neprovdala a jediné nabídnutí k sňatku prý během hodiny odmítla), neodráží se v jejím díle žádná osudová hořkost. Zdá se, že se ze své pozice dcery bez věna, a tudíž dívky bez zvláštních šancí na lepší sňatek, spíš nesmírně bavila – asi jako člověk, který v divadle sleduje zábavnou komedii. Přidáním ironického podtextu posunula románovou tvorbu ze sfér naivního realismu o několik generací dopředu. Víc než půldruhého století je doba, která dovedla pohltit stovky literárních děl, jimž se při zrodu prorokovala nesmrtelnost; a byla to díla s daleko efektnějšími a vzrušivějšími náměty než Pýcha a předsudek. Jemné kouzlo Jane Austenové má svůj stálý vděčný okruh čtenářů a každá nová generace autorčin odkaz objevuje po svém, v nových barevných odstínech a v novém lesku.

(zdroj)

Môj názor na knihu:

Knihu som začala čítať len z núdze, pretože som nemala žiadnu knihu, ktorú by som už raz/dvakrát nečítala (z tých, ktoré obyčajne čítam), a nemala som chuť čítať Prísne tajné od Daniela Silvu (všetky jeho knihy okrem tejto som cez leto prečítala druhýkrát), pretože bol začiatok roka a kniha je o druhej svetovej vojne, a je zo všetkých jeho kníh najslabšia (lebo bola aj písaná, ako prvá). A tak som konečne poslúchla Lenku, ktorá do mňa vyše roka hustila, aká super kniha to je, a dala sa na to. Mala som voči nej isté predsudky, akože klasická literatúra a tak, ale o to viac ma kniha prekvapila a zapáčila sa mi :)
Zoznam klasickej literatúry, ktorú si chcem prečítať.

Kniha je o trošku menšia ako zvyčajný formát kníh, je v mäkkej väzbe s filmovou obálkou a v češtine, ako ste si mohli všimnúť z názvu. Vzadu na obálke je anotácia, z druhej strany (tej strany :D) sú iné knihy z vydavateľstva, na druhej strane prednej strany (:D) je životopis Jane Austenovej. Inak je aj dosť hrubá, čo mi ale nezabránilo vláčiť ju do školy :D

Je rozdelená na 61 kapitol, z ktorých väčšina je fakt krátka. To sa mi páčilo, lebo mi to pomáhalo v čítaní a spaní („Už len dokončím túto kapitolu.“).

  

Dej... Prvých dvesto strán bolo fajn, dobre sa to čítalo, pekne to plynulo. Ale od približne dvestej strany to začalo byť FAKT zaujímavé a FAKT som sa nevedela dočkať, čo bude ďalej a ako to skončí – je to stará kniha a, samozrejme, o konci som už počula, ale keď ste 60 strán do konca a ONO sa to nedeje, začnete byť na pochybách a čítate ešte rýchlejšie (to som už aj cez krátke prestávky čítala, nie len cez veľkú alebo cez voľnejšie hodiny :D). Bolo to super.

Inak (nejak zabúdam, že nestačia len moje dojmy, ale nezaškodí napísať, aj o čom tá kniha je, najmä ak to nie je v anotácii), je to viac-menej o dcérach z Bennetových rodiny a ich pletkách s chlapmi :D Príbeh rozpráva najmä o Elizabeth a jej vzťahoch, pričom ešte zahŕňa aj Jane a Lýdiu spolu s pánmi Bingleym, Darcym, Collinsom a Wickhamom. Fakt neviem, ako to vysvetliť aby som veľa neprezradila, proste si to prečítajte a uvidíte :D

Postavy boli vyobrazené tak, ako ich autorka na začiatku opísala, možno to bolo trochu potiahnuté až do extrémov. Keď opísala postavu ako nerozumnú a pochabú, presne taká bola a často ste sa chytali za hlavu. Keď mala byť postava pyšná, bola pyšná, a keď mala byť otravná, liezla vám na nervy. Tie postavy mi pripadali dosť také živé, celkom sa mi to páčilo :)

Príbeh bol rozprávaný z pohľadu tretej osoby, no rozprávač toho vedel veľa (ten taký vševedko), plus to bolo doplnené akoby takými narážkami rozprávača, takže vcelku sa to čítalo veľmi dobre :) Kniha bola po česky, ale vôbec mi to nevadilo – teda, boli tu slová, ktorým som celkom nerozumela, ale to by sa mohlo stať aj v slovenčine, vzhľadom k tomu, že je z inej doby, a keď som nazrela do Lenkinej knihy (pretože sme to čítali naraz, lenže ona po slovensky :D ste nás mali vidieť, jak sme si spolu sedeli na zemi a čítali :D aj ona pripravuje recenziu, tak sa u nej neskôr zastavte :)), bola som už príliš zvyknutá na češtinu, aby mi slovenčina neprišla divná :D

  

Môj názor na film:

Hneď som si pozrela aj film, aby som to mohla zakomponovať do tejto recenzie. Dejom sa trochu líšil a posledná scéna nemala veľa spoločného s knihou, ale inak bol pekný :) Pozerala som ho čisto anglicky, ale vďaka čerstvo prečítanej knihe to nebolo až také hrozné :D Herecké obsadenie bolo dobré, akurát sa mi nepáčil filmový pán Bingley. Ten herec vôbec nezodpovedal mojim predstavám, plus sa mi zdal vo filme... skôr pochabý, ako príjemný? :D Proste, v knihe som si ho obľúbila, ale tu bol iný. Matthew MacFadyen ako Darcy sa mi zo začiatku tiež veľmi nepáčil, ale dlho netrvalo, kým som sa tak kus zamilovala :D Okolo 70. minúty som to musela stopnúť a rozdýchať. Spolu s Keirou Knightley boli neskutoční. A sledujte jeho OČI! :D

 

Obrázok z filmu. Plus, gif pre tých, ktorí čítali knihu a videli film ^.^ :)

„Jsi hned připravená myslet si o každém to nejlepší. Nikdy nevidíš na nikom ani chybičku. V tvých očích je celý svět dobrotivý a laskavý. Ještě jsem nezažila, že bys o někom řekla něco nepříjemného.“

„Nechci nikoho neuváženě odsuzovat, avšak netajím se s tím, co si myslím.“(str. 16)

***

„Pýcha je velmi častá nectnost, pokud vím,“ ujala se slova Mary, která si zakládala na rozšafných názorech. „Jsem si jistá, že se s ní zhusta setkáme, neboť lidská přirozenost k ní tíhne a málokteří z nás neskrývají v srdci pocit sebeuspokojení pramenící z té či oné vlastnosti, ať skutečné, nebo smyšlené. Je rozdíl mezi pýchou a hrdostí, ač se obě tato slova často užívají. Hrdý človek nemusí být ještě pyšný. Hrdost se týka spíš toho, co si sami o sobě myslíme, pýcha toho, co si přejeme, aby si o nás mysleli druzí.“ (str. 22)

Tak čo, kto z vás už hľadá svojho Darcyho, poprípade Bingleyho? Ja určite :)