Úžasné týždne

Hlásim sa po strašne dlhej dobe a hoci som si včera v noci urobila stručné poznámky, že o čom vám chcem napísať, boli nanešťastie až priveľmi stručné, takže nerozumiem niektorým a nechápem, čo som vám chcela povedať :D

Za uplynulý čas sa stalo ako tak vcelku dosť vecí.
Bol venček.
Prijali a zapísali ma na gymko.
Určite sa ešte dačo dorima stalo, ale ja si nepamätám! :D
Fajn, možno sa nestalo vcelku dosť vecí.
Ale boli to veľmi pekné týždne.
A napriek tomu si do "happy-booku" nezapisujem nič už pár mesiacov, pretože som lenivá (pre nevedomých: do toho zošitka som si zapisovala veci, ktoré mi každý deň vyčarili úsmev na tvári/zlepšili náladu).

Pozvánka na zápis na štátne gymnázium prišla deň pred venčekom; v ten deň, keď sme mali posledný krát tanečný, ktorý mi veľmi chýba.
Dúfam, že nebudem plakať, ale už nemám ďaleko.
Keď to proste bolo... Super úžasné.
Nielen ten slávnostný večer, ale aj tie stretávania sa v piatkové popoludnia... Keď sme ešte tancovali v školskej telocvični, chlapci v oblekoch a my v šatách/sukniach a keď sme tancovali s tými, ktorých máme radi...
V sobotu bol venček, začínalo to o piatej, ale my sme tam museli byť už o pol tretej, takže sme si s partnerom stihli aj precvičiť tance... Nakoniec sme sa dozvedeli, že môžme spolu tancovať celý čas (lebo pôvodne sa mali partneri meniť), čo bolo pre mňa mega super úžasné (pre partnera asi ne :D). Mali sme rodičovský tanec, prezentáciu tancov, súťaž, venčekový tanec a pomedzi to tanečné diskotékové kolá. Potom sa oficiálna časť skončila príhovormi (mojím :D, učiteľovým a riaditeľovým), kde som si aj poplakala (kto by do mňa povedal, že som taká citlivá). A keď sa začala neoficiálna časť - diskotéka a vypli svetlá a boli tam len tie farebné strašne blikajúce svetlá, nedokázala som to vnímať. Zdalo sa mi to strašne vzdialené od reality. S Lenkou sme si napočítali asi 6 chlapcov, ktorí nás pozvali do tanca (boli sme tam krátko, oficiálna časť skončila okolo jedenástej a ja som už o jednej bola doma), čo bolo podľa mňa na mňa veľa ale bolo to mega úžasné. A zistila som, že radšej mám ľudovky, pretože pri tých disco-strašne počítačových búchajúcich songoch sa cítim jak debil, keď sa snažím tancovať ako ostatní (fakt, párkrát som sa pokúsila skákať s nimi a nikdy viac). Vtedy sme s Lenkou tancovali v štýle čerstvo bez-skúšok prijatých gymnazistiek  (jednokročka a taký ten pohyb rukami) :D Ale fajn nám bolo :)

Tento utorok sme boli na zápis do novej školy, mám návratku, ktorú mi treba vypísať a padlo rozhodnutie, že si vezmem angličtinu ako prvý jazyk a nemčinu ako druhý (a strašne moc dúfam, že mi tam nebudú robiť problémy za to, lebo som sa ju ešte neučila)... A že chcem nemecký jazykový diplom si urobiť. Bude treba veľa študovať, ale tak...

Keď sme pri angličtine, minulú sobotu som večer dve a pol hodiny skypovala s J. a M. (Srbsko a Maďarsko) a bolo to tiež úžasné :)

V pondelok idem na súťaž Červeného kríža, držte palce, nech nám to vyjde :D

Do školy mi treba robiť veľa prezentácií a neviem čoho, takže veľmi správne som dnes neurobila nič (ak nepočítam kreatívnu činnosť a čítanie knihy - Stratený symbol od Dana Browna, druhýkrát... dočítala som aj Apokalypsu - strašná somarina bez konca vlastne - aj Quo Vadis, ktoré bolo veľmi pekné), takže mi to ostáva na zajtra, pondelok a utorok a tak. A slovenčinárka nám ako každý rok (lenže tento dvakrát horšie) dáva samé úplne odveci hlúpe domáce a tak každý deň aspoň na toto nadávam.

Tento týždeň boli prijímacie skúšky, takže v škole sme boli len tí, ktorí ich nerobia... V pondelok sme celý deň pozerali Dobu ľadovú 4 a Madagaskar 3 :D V piatok (to už neboli skúšky, ale aj tak nás bolo málo) sme dopozerali ten Madagaskar a kus pozerali dajaký ruský film, ktorému som rozumela asi každé dvadsiate slovo :D A na ruštine sme pozerali Deň pobedy 2013 (prehliadka vojakov na Červenom námestí), tak to som tiež veľa nerozumela.

V štvrtok poobede bol v škole program detí ku Dňu matiek, na ktorý ma Lenka presvedčila, aby som ostala a nakoniec neľutujem - nie , ten program nebol iný ako každý rok, ale tie maličké deti, ktoré prišli s mamičkami nám lepší program urobili a strašne zlaté boli a nah také budem mať keď budem veľká :D

Trénujem do Poľska, keďže sa to nezadržateľne blíži (nie táto streda, ale tá budúca), takže držte prsty, nech tam dôjdem, nech ma nebolia nohy a zadok a nech je to mega úžasné (ide aj Lenka, čiže mohlo by byť :D) :)

:D :D (TT znamená Top Trend, čiže táto veta bola najviac spomínaná v tom čase na Twitteri... no a ja som si to urobila zase po svojom :D)

Ďakujem :)

Tak snáď vám nabudúce napíšem nejako skôr :D