Pomsta - 7.kapitola

Komentár autora: Pre Charliess, ktorá ma nakopla k tomu, aby tu kapitola nebola zase po viac ako týždni :D Dokonca som to aj prečítala, čiže to je menej hrozné.

Namiesto bolesti cítila len motýlí dotyk chladných pier na mieste, kde sa jej žily rozvetvovali pod tenkou kožou. Potom cítila jemný vánok. V tom momente otvorila oči a Damon zmizol. Posledné, čo videla, boli jeho dokonale rovné biele zuby v úsmeve a pohľad svetlých očí.

Šiel domov. Vráti sa? rozmýšľala Elena, keď stiahla ruku naspäť k telu. Určite.

Čo to do mňa vošlo? Stefanovi by som takto ruku určite nikdy nedala... rozmýšľala Elena.

Pretože Stefanovi nedôverujem... ozval sa ďalší hlas v jej hlave.

Veď som ho milovala! A asi aj milujem! Ako by som mu nemohla dôverovať? pýtala sa Elena, ale stále si nebola istá, či mu naozaj dôveruje. Zrejme áno, ale nie v tomto smere.

Zo zamyslenia ju vyrušilo otvorenie dverí. Rozhodla sa, že o tom nebude hovoriť, ak o tom nezačne hovoriť Damon.

„Tak, čo budeme robiť?“ spýtal sa upír opierajúc sa o stôl.

Elena nevedela, čo myslí. Čo robiť s čím? S tým, že som mu ponúkla moju krv? „Čo budeme robiť s čím?“

„No, so začatým večerom,“ povedal pomaly Damon.

„Aha. Mám nejaké DVD-čká...“ začala Elena, ale pri jeho pohľade hneď dodala: „Ktoré si už určite všetky videl; mám nejaké spoločenské hry...“ Úsmev na jeho tvári jej prezradil, že toto bude najlepšia možnosť.

„Aké?“

„Šach, Človeče, nehnevaj sa...“

„Vieš hrať šach?“ zaujímal sa upír.

„Áno, ale proti tebe ho hrať odmietam.“

„Prečo?“ Damon sa tváril dotknuto, ale presne vedel, na čo myslí.

„Vieš prečo. Si o nejaké to storočie starší a aj keby si nebol, máš upíriu myseľ.“

„Prosím ťa, čo to s tým má spoločné?“ snažil sa neusmievať.

„Hráme Človeče?“ Elena sa vybrala smerom k skrinke v obývačke, v ktorej boli uložené spoločenské hry. Damon sa k nej pripojil.

„Ak inak nedáš...“

„Nedám.“

„Ale aj Človeče mi ide!“ varoval ju Damon so zdvihnutým prstom.

„Neverím. Dvestoročný upír hrá človeče? A pokiaľ viem, v tvojej dobe toto nebolo.“

„Nehovor tak. Cítim sa starý.“ Tentoraz sa tváril urazene.

„Si starý,“ vyhŕkla Elena, keď sa zohýnala k skrinke.

„To si nemala! Beriem to ako zámienku na začatie sľúbenej vojny!“ zvolal Damon.

„Nie!“ volala Elena so smiechom, ale už ležala na mäkkom koberci. Keď sa pokúsila vstať, Damon zahájil útok. Elenin zvonivý smiech spojený s Damonovým sa rozliehal po dome. Šteklil ju a Elena proti nemu nemala šancu. Pomedzi smiech sa ozývalo aj búšenie Eleniných rúk do Damona, ktorý to však ani necítil. Keď jej dal Damon krátku šancu na nádych, natiahla sa po vankúš položený na sedačke. Teraz používala na obranu ten. Obidvaja sa smiali a pripadali si ako malé deti. Cítili, že práve takéto odreagovanie potrebovali.

Pri ďalšej šanci na nádych stiahla Elena s kresla deku a hodila ju Damonovi na hlavu. Vzápätí ho objala, aby na ňom tú deku udržala. Nemalo to žiadny efekt. Damon sa behom pár sekúnd vymanil z jej objatia, ktoré bolo síce príjemné, ale teraz bola prednejšia vojna. Zakrútil Elenu do deky a za jej výskotu si ju vyhodil do náručia. Elena sa ani nestihla spamätať a ležala zakrútená v deke na svojej posteli. Damona nikde. Horko-ťažko sa vymotala z deky a opäť sa dostala do obývačky, kde sedel Damon na zemi opretý o jedno z kresiel a pred ním už bolo rozložené Človeče, nehnevaj sa. Vojnu pripomínali len jeho vlasy, rozstrapatené viac ako inokedy. Každý vlas mu trčal z hlavy do inej strany. Všetko ostatné, čo sa im podarilo posunúť, prípadne zhodiť počas krátkej vojny už bolo na svojom mieste. Až na deku, ktorú Elena ťahala za sebou. Pri pohľade na jeho vlasy sa neubránila úškrnu, ale ten jej hneď zmizol, keď zazrela svoj odraz v skle. Jej vlasy boli na tom oveľa horšie.

„To rozčešeš,“ povedala Elena výhražne prstom ukazujúc na svoje hniezdo na hlave plné uzlíkov.

Damon nezadržal smiech, keď ju videl. Jeho vlasy už boli v normálnom stave. Elena po ňom znovu hodila deku, ale teraz ju s ľahkosťou zachytil a v behu pár sekúnd poskladal a položil  na kreslo.

Elena odkiaľsi vytiahla kefu na vlasy, strčila mu ju do ruky a sadla si na zem k rozloženej hre. Damon neváhal a hneď jej začal zauzlené hnedé vlasy rozčesávať po prameňoch. Robil to veľmi jemne, takmer vôbec ju neťahal.

„Nepracoval si niekedy ako kaderník?“ spýtala sa Elena po chvíli, keď na jej pravom pleci ležali hladké rozčesané vlasy a na ľavom pleci strapaté uzlíky.

„Ja som nepracoval vôbec,“ zasmial sa Damon a pokračoval v rozčesávaní.

„Ale niekedy si musel pracovať, ako inak máš toľko...“ Elena sykla, pretože Damonovi sa podarilo vytrhnúť jej pár vlasov.

„Prepáč. Toľko peňazí, myslíš? Keď si upír, je všetko jednoduchšie, Elena.“

„Vykrádal si banky?“

„Nenávratne si požičiaval peniaze, na ktoré všetci zabudli.“

„A potom sa všetci pýtajú, prečo tu je hospodárska kríza,“ zamrmlala Elena. Damon, ktorý už pomaly končil, sa pousmial.

„Chceš aj nejaký účes, keď mi to tak ide?“ spýtal sa, keď jej spustil posledný prameň pozdĺž tváre.