Oddýchnutá? Aspoň trochu.

Už ma párkrát zase napadlo, či ja to tu proste nepozastavím. Alebo nezruším. Lebo nemám o čom písať, môj život nikoho nezaujíma a na poviedky som sa vybodla.

Ale zatiaľ nie, ešte počkám.
No tak fajn, k môjmu nezáživnému týždňu:
V pondelok ráno ma začalo bolieť hrdlo, bola som unavená a znudená v škole, učiteľka, veľmi starostlivá slovenčinárka, ktorej záleží na tom, aby som bola budúci piatok fit na tom krajskom kole, mi hovorila, že mám ostať doma a tak. Poobede som sa doma cítila asi ako v piatok po týždni plnom písomiek a dvoch hodinách tanečného... nie, ešte horšie, asi ako po štyroch hodinách... alebo proste akoby ma prešiel autobus. Čiže v utorok ráno som pekne navštívila doktora s tým, nech mi dá dačo na hrdlo aby som bola zdravá a zároveň mohla chodiť do školy, na čo mi dal prednášku o tom, že moje telo nie je na baterky a keď mi vysiela signály, tak by som ho nemala ignorovať. Čiže som si pekne celý týždeň ležala v posteli (no čo vám budem hovoriť, hoci som doktorovi hovorila, že chcem ísť do školy, za prázdniny som bola strašne vďačná). No, v posteli. V brlohu presnejšie. S notebookom na kolenách, gitarou po ruke. Za ten čas som sa jak pán naučila hrať toto, čo je vlastne pesnička na ktorej momentálne fičím. Fajn, nie jak pán, viem zahrať len úplne zjednodušenú trojakordovú verziu s jednoduchým rytmom, lebo keď sa snažím o lepší tak mi to proste nejde (kto by povedal, že taký úžasný človek jak ja bude mať problém sústrediť sa na akordy, rytmus a spev, keď všetko musíte použiť na správnych miestach a jedna ruka robí dačo iné jak druhá). Ale som na seba patrične hrdá, hoci kvôli gitare ignorujem tie dve olympiády, čo mám budúci týždeň (vo štvrtok si na mňa spomeňte, že píšem okrem geografie, v piatok kraj slovenčiny). Ale už sa fakt idem na nich učiť. A, dokonca, som sa už aj učila tento týždeň! No, teda, prečítala si geografiu. Ale aj to je pokrok.
A že nemám o čom písať, ne? :D
V štvrtok som sa musela vyhrabať z perín, lebo sme mali tanečný. Teraz jak pán ovládam šesť tancov: mazurka, country polka, blues, waltz, ča-ča a foxtrot. Fajn, klamem, vo foxtrote nesom jak pán, ale to docvičím. Hoci chlapec má byť ten, čo vedie, u nás je zaužívané, že to je dievča, lebo je podstatne šikovnejšie a rýchlejšie sa učí, čiže keď máte viesť chlapca a dávať pozor do ktorej strany sa otočiť, občas to proste nevyjde.
:D :D :D Fajn. Alebo, vlastne... No, možno. Pol na pol.
Ale je fakt nenormálne, že už dvakrát mi vyšlo tancovať tú najdlhšiu časť (väčšinou pri konci, približne 15 minút, možno aj viac) so spolužiakom, ktorého nenávidím. Ale aspoň pri tanci je znesiteľný. Tým myslím, že je aspoň ticho aj keď sa tak divne pozerá, nie, že vie tancovať, lebo to mu vážne nejde.
Ale no ták, prečo s ním furt JA musím tancovať waltz, ktorý zbožňujem, ale on nie je schopný urobiť krok do boka a ja ho musím ŤAHAŤ? To nie je fér.
Po tanečnom som sa samozrejme zase vrátila do perín.
V piatok som bola síce do jednej zase nečinná, ale potom som sa nas-hnevala a začala robiť poriadky, čiže som opäť vyzerala jak človek, moja izba vyzerala jak izba pätnásťročného dievčaťa a nie jak izba zvieraťa bez zmyslu pre poriadok a začala som sa učiť! Ako, normálne. Keby som nemusela prepisovať tie hory poznámok, tak tu mám neporiadok doteraz, lebo proste, ja keď sa mám veľa učiť, začnem upratovať jak nikdy v živote.
Čo ešte?
No, keď marodujem, tak som strašne ukecaná (čomu svedčí 2098 tweetov), upevňujem vzťahy vo svete (čomu svedčia polnočné debaty v angličtine s M. a J.), som strašne úprimná... počkať, to som furt... a pozerám videá SP.
Hej, neverili by ste, jak sa moja angličtina zlepšila, ja sama tomu neverím, včera som pozerala dlho očakávané interview s Chuckom a hoci kvalita zvuku nebola kto vie čo (skype-interview), rozumela som skoro všetko jak pán. Som na seba a svoju chybnú angličtinu hrdá.
Bez Simple Plan-u a J. by som nevedela ani ceknúť.
Teraz už len čakám za novým videoklipom k This Song Saved My Life, uvidíme, či som sa tam s tou svojou trápnou fotkou dostala :) Možno aj hej, lebo Chuck spomínal, že sa snažili tam toho dať čo najviac, takže sú tam aj časti, kde je viac malých fotiek. No nič, mňa to dojme aj keď tam nebudem. A bude fakt dobrý pocit, keď tam dakoho spoznám!
No nič, to je asi tak všetko.
Majte sa.