6. týždeň

Od začiatku roka, myslím. Dúfam. To je jedno. Ideme od šestky.

Som unavená jak viete čo, fuj, ledva držím oči otvorené, furt nechápem prečo vždy keď spím viac, vyspím sa menej alebo jak by som to povedala, šak viete čo myslím.
Fajn, poďme sa zahľadieť do minulosti:
:D :D :D
Fajn, normálne. Pondelok? Počkať... Ja mám z celého týždňa len nejasné spomienky. Čiže tento článok bude dosť krátky. Pamätám si, že som zase nadávala na dajakých blbých spolužiakov, ale to robím každý deň, čiže to neni podstatné... Ale fakt sú blbí. Týždeň sa niesol v znamení príprav na geo olympiádu a nadávaní, aká som hlúpa (menej jak podaktorí spolužiaci, ale stále), lebo som sa neučila. Chápete, dakedy som sa učila mesiace predtým, teraz tri dni. Tak to aj dopadlo, skončila som tretia, nejdem na krajské kolo z jedinej olympiády, z ktorej som chcela ísť. Zato som v piatok bola na kraji slovenčiny, z čoho zatiaľ nemám výsledok, ale dosť som to zbabrala, čiže čau pa, dúfam aspoň že nie som posledná. Zato som zabila skoro celý deň so slovenčinárkou, ráno som cestovala autobusom do Prešova čo bolo dosť drsné (ja nerada dlhé cesty autobusom ani v lete, ne to ešte keď deň predtým v správach dávali kopu nehôd autobusov kvôli snehu). Ale jak vidíte, prežila som to. Upírske ma fakt bavia, na to, že som hovorila, že to sledujem už iba zo zvyku (ale v 3. sérii som to tak cítila). Teraz je síce dej úplne zamotaný, nelogický a neviem ešte aký, keď sa nad tým zamyslíte, vzťahy sú divnejšie jak v mojich poviedkach, ale tá akcia mi to kompenzuje. Podľa mňa to vyvrcholí zničením sveta alebo čím.
Celý týždeň som zanedbávala gitaru, čiže dneska plánujem cvičiť jak hluchá. Za to som prečítala Hobita od Tolkiena, bavilo ma to oveľa viac ako Pán Prsteňov 1.
Verča mala meniny, čiže ešte raz všetko najlepšie :)