7. týždeň dajme tomu

Ja som tak lenivá písať články, že to z mojej lenivosti asi zabalím tu :D

Minulý víkend som sa začala poriadnejšie učiť nové akordy, a teraz môžem povedať, že som aj (pre mňa) ťažký Dmol zvládla. Fajn, počas týždňa som kvôli nedostatku času cvičila len tri dni, ale včera to bolo už oveľa lepšie, človek by nepovedal, že minútové zmeny dokážu také veci. Ešte kus a ma budete môcť volať pani gitaristka. Ešte dlhý kus :D
Teraz ma tak napadlo... Pamätáte si ešte na ten článok o mojich snoch? Bol napísaný 17. septembra 2012. Dosť veľa vecí sa od vtedy zmenilo. Ani nie mesiac na to som spoznala J. a moja angličtina urobila obrovský krok dopredu, čiže aj keď mám biednu gramatiku, musím používať slovník a nerozumiem ani zďaleka všetko, je to dosť na to, aby som sa mohla s ľuďmi v pohode rozprávať (teda, väčšinou píšem, ale plánujeme urobiť taký väčší Skype-hovor, minimálne tri alebo štyri by sme volali...). Ďalšia vec v článku bola gitara, o tej ste dosť dobre informovaní práve, a hoci nie je ešte moja, doraz možno bude :) A posledná vec, Simple Plan koncert. Fajn, ku tomu nie som nijak závratne bližšie, ale od napísania toho článku som sa stala ešte viac "hardcore fan" a zároveň sa rozprávala s rodičmi a vďaka rodine pri Bratislave, by to v budúcnosti (pravdepodobne ďalekej, lebo toto leto to nevyzerá nič moc a potom chcú písať nový album, ale ja si počkám) vyzeralo lepšie.
Ahahah, keď som už pri Simple Plan-e:
Toto som nakreslila v sobotu, už dlho som takú úžasnú náladu nemala a k tomu mi stačili len štyri albumy SP, kreslenie a Chuck Comeau:

V sobotu večer som to dala aj na Twitter. A skoro ma vystrelo keď som tam v nedeľu ráno prišla a videla odpoveď od Chucka:

No, a neľúbte ho. Toto je už jeho druhá odpoveď a raz ma retweetol. ♥
Môžem ho volať "kamarát"? :D Teraz som mala ťažký týždeň, a vždy keď som si spomenula na jeho ":-)", zlepšilo mi to náladu.
Inač, ja viem, že tá kresba nie je kto vie ako úžasná a že tam je kopa chýb.
V pondelok som sa dozvedela výsledok zo slovenčiny olympiády kraj - štvrté miesto, tri body do prvého miesta. Keby som nepokašľala ten prejav, tak to s prehľadom vyhrám. Ale čo už :)
V stredu sme v škole piekli malé srdiečka z lineckého cesta, bolo to super úžasné, my dievčatá sme boli supr úžasné, bolo nám super úžasne a výsledok bol super úžasný, keď každé dieťa na škole aj učitelia aj upratovačky aj každý dostal na Valentína jedno malé dobré srdiečko od dievčat, ktoré mali rúžom nakreslené srdcia na lícach. Bolo to milé, strašne. No a čo že nemám bojfrenda, ani ho nechcem :D Mali by sme byť proste milý na ľudí, čo mne hoci cez záväzok celkom nešlo a ušlo mi pár nadávok, ale si myslím, že právom, lebo fakt to je debil.
V piatok sme my, olympionici, mali štyri hodiny chémie dokopy (piata, šiesta a dve poobede). V piatok ráno som vyzerala a cítila sa asi jak oživená mŕtvola, keby nebolo vychádzajúceho slnka (ktoré mi dokáže neuveriteľne zlepšiť náladu), hudbu (najmä SP) a studenej vody, bola by som taká celý deň. Vážne, v stredu o jedenástej v noci som si povedala, že na druhý deň pôjdem spať o deviatej, a v štvrtok o jedenástej som si na to spomenula. Nič som poriadne nestíhala, ešte som kreslila výkres na "Európu v škole", ktorý polovičku mi musí teraz cez víkend dokončiť učiteľka (zlatá).
ÚPLNE ZBOŽŇUJEM TIETO SLNEČNÉ DNI. Dneska mám od rána super náladu, dokonca som bola aj len tak na dvore, pretože slnko svieti, obloha je modrá, síce fúka kus studený vietor a sú tri stupne ale koho to trápi, je to úžasné, keď si zoberiete, že je február. Už od januára kričím "Leto je už tu!" vždy, keď vidím slnko. Dneska duplom :D Ale akosi sa zaťahuje už, neeeeeeee. Inak, aj večery sú úžasné, keď vidíte všetky tie hviezdy a mesiac pomaly prechádzajúci do prvej štvrte.
Musím urobiť neskutočné množstvo testov na matiku, potom nejakú slovinu a pritom sa učiť chémiu a zrejme aj ruštinu, lebo nám chce dať písomku na slovíčka z desiatich lekcií, kde má aspoň 5 lekcií slovíčka na celú stranu (učebnica je taký menší formát). Matematikárka nám povedala, že máme chodiť von, nepozerať televízor a na FB tráviť polhodinu denne. A len počítať a počítať a v prestávke robiť slovenčinu. Hej, a ku koncu týždňa sa nájsť na psychiatrii, ďakujem. Keby som začala už štvrtok, tak to nestihnem.
Rozmýšľam, že by som si tento týždeň mohla urobiť deň bez počítača, tak jak som mala v lete Deň neprečítaných kníh. Lenže vtedy to bolo podstatne jednoduchšie, nemala som Twitter. Neverili by ste, koľko ľudia dokážu napísať za jeden deň, ani nie celý. Prečítanie celej timeline mi zaberie aj viac ako polhodiny, keď chodím do školy.
Možno by som mohla urobiť nejaký kompromis a zapnúť počítač len na tú polhodinu v ten jeden deň, ešte porozmýšľam.
No nič, žijte blaze :D