Smutné spomienky

Po roku (nemusíte to čítať).

Dnes je to presne rok. 22.6.2011 okolo siedmej ráno mi zomrela babka (z maminej strany). Bola streda a ja som o ničom nevedela. Poobede som mala výtvarný krúžok. Kamarátka ma presviedčala, aby sme šli v piatok na pizzu či na festival či čo to malo byť. Kreslila som Monu Lisu (podľa svojej predstavy na súťaž... asi som vám ju tu ešte nedala, ale dám). Vytiahla som mobil, že zavolám mame a spýtam sa jej, že či môžem ísť do mesta, pretože kamarátka nedala pokoj. Zavolala som a... mama mi povedala, že ráno mi zomrela babka. Hovor som len zrušila, pretože som nebola schopná rozprávať (to ja vždy, keď mi je do plaču, kamarátka podľa toho, že nerozprávam poznáva, že niečo ma nahnevalo alebo čo, a je mi do plaču). Kamarátka vedela, že mám babku v nemocnici, a tak ma hneď objala a mám pocit, že aj plakala so mnou. Potom tam bola učiteľka, ktorá s nami mala krúžok, keď sa ona o tom dozvedela, tak ma utešovala aj s pár ostatnými dievčatami. Potom došla aj triedna, ktorá ma zobrala na chodbu a tam sa so mnou rozprávala. V piatok bol pohreb.

Aj po roku mi je do plaču, keď si spomeniem, že som sa s babou ani poriadne nerozlúčila. Raz som pri nej bola v nemocnici a myslela som si, že sa isto vráti. Lúčila som sa s ňou ako vždy: „Čau babo!“... Niekedy sme sa lúčila aj takto: „Čau babo, majce še a trimce še!“ Babka: „Čoho?“ Ja: „Plota!“ :) (Preklad východňarčiny: „Čau babi, majte sa a držte sa!“ :D). Doteraz nemôžem uveriť tomu, že tu nie je. V prvých mesiacoch to bolo ešte horšie, čakala som, kedy ma mama pošle k babke odniesť jesť, alebo povysávať (od babky som vždy aj niečo dostala :D). Aj keď som videla, ako spúšťali truhlu do hrobu, stále mi to nejako nedošlo.

Štve ma, že som sa s ňou poriadne nerozlúčila, ale verím, že sa ešte stretneme. Keďže som veriaca, verím, že to bude pri Bohu :) Babka teraz sedí niekde na mraku, hompáľa nohami a diriguje.

Raz sa stretneme, ale nikto nevie, za ako dlho :) Zatiaľ sa za ňu môžem modliť :)

Babku mi pripomína aj pesnička od Simple Plan – Gone Too Soon

                                                

 Hey, there, now.
Where'd you go?
You left me here,
so unexpected.

In a blink of an eye.
And never got to say goodbye.

Like a shooting star,
flying across the room.
So fast, so far,
you were gone too soon.

You are a part of me,
and now I'll never be the same
here without you
You were gone too soon.

You were always there,
like a shining light.
On my darkest days,
you were there to guide me.
Oh, I miss you now,
I wish you could see,
just how much your memory ,
will always mean to me.

Shine on! Shine on!
To a better place.
Shine on! shine on!
Will never be the same.

Tento obrázok som nakreslila v deň, keď zomrela. Bola to náhla inšpirácia. Nikdy som nevedela nakresliť takú šatku a doteraz to neviem, ale tam to vyšlo :)

Viem, že mraky sa tak nekreslia a že ten prechod od slnka je tiež hrozný, ale vtedy mi to bolo úplne jedno. Potrebovala som sa vyventilovať.

A nikdy som ju nevolala „babka“. To len tu, aby to nebolo trošku nezrozumiteľné :D Volala som ju „babo“ alebo „baby“.