Niečo za niečo - 4.kapitola

Komentár autora: Viete čo? Ja už nevládzem... Nevládzem chodiť do školy... A viete na čo som prišla? Že ma nikto nemá rád, pretože som tak trošku (viac) hnusná k ľuďom... :D Som sviňa :D Preto bola aj dnes trošku depresívna nálada, ale to sa spraví... Robím projekt na chémiu ("Piť či nepiť Coca-Colu?"), ktorý mám odovzdať vo štvrtok a mám zatiaľ asi tak štvrť strany dokopy :D Ešte pred rokom by som preto stresovala, ale teraz som v pohode :D Počúvam Expres (rádio), hľadám informácie o tom, aké je vlastne Coca-Cola svinstvo a je mi fájn :D Momentálne mám pred sebou dejepis a nemčinu, ale tak sa mi chce učiť, až vám pridávam kapitolu :D Ok, už nekecám :D Tak tu je nová kapitolka... Už asi nemá otvorený koniec :D Ďalšia bude v sobotu alebo v nedeľu...

streda 4. decembra

Milý denníček,

dnes, keď som šla k Bonnie cez park, videla som Damona. Zostala som stáť a on tiež len stál a pozoroval ma. Keď som sa rozhodla neutekať, ale zostať, zmizol. Bol preč. Bála som sa, ale aj tak som pokračovala na ceste k Bonnie a nedala na sebe nič vedieť. Nič okrem srdca vyskakujúceho z hrude.  Možno začínam byť paranoidná. Alebo to Damon robí naschvál, aby som sa tak cítila. Aj tebe sa viac pozdáva druhá možnosť? Je zlý. A chce ma zab...

Niečo ju vyrušilo pri písaní. Zo začiatku to nevedela identifikovať, ale keď sa to zopakovalo, vedela presne o čo ide. Zaklopanie na okno. Bolo neskoro v noci a ona sedela na posteli a písala do denníka. Zavrela ho a uložila pod matrac.

Lepšiu skrýšu! pripomenula jej malá časť mysle, ktorá nebola vystrašená tým klopaním.

Až vtedy pozrela na okno. Myslela si, že je to Damon, ale nebol. To len Stefan ju prišiel pozdraviť, pretože práve šiel okolo a videl, že v jej izbe sa svieti.

No, o pár zajacov menej, pousmiala sa Elena a otvorila okno. Dlho sa bozkávali. Potom neochotne odišiel, pretože vedel, že Elena sa potrebuje vyspať. Okno za ním zavrela, no o pár minút ho opäť pootvorila. Nechcela riskovať nič s Damonom.

Keď tak potom rozmýšľala, prišla k záveru, že jej reakcia bola prehnaná. Damon by určite neklopal.

Tej noci mala opäť strašný sen. A bola si istá, že zaňho opäť môže Damon. Snívalo sa jej, že je v škole. Posledná hodina. Chystala sa domov. Keď bola pred domom, videla, že dvere sú otvorené. Vbehla do domu a cítila, ako sa jej obrátil žalúdok. Všade bolo plno krvi. Vedela, že je to len sen, no nemohla sa zobudiť. Nešlo to. Cítila v ústach medenú pachuť krvi. Musela ísť ďalej. Musela prejsť cez každú krvavú izbu, kým prišla až do tej Margaretinej. Na zemi niekto ležal. Teta Judith! Elena nemohla kričať, tak ako v predchádzajúcom sne. Len sa pozerala. Teta Judith bola celá od krvi. Ležala nehybne na zemi, nedýchala. Vtedy si Elena všimla, že väčšina tej krvi pochádza z jej krku. Mala ho celý roztrhaný. Elena odtrhla zhrozené oči od nehybného tela a zahliadla čiernu postavu. Damona, samozrejme. Pozeral na ňu svojimi čiernymi očami a na tvári mu pohrával úsmev. Elena vtedy zistila, že drží Margaret. Ako náhle ju Elena uvidela, Damon jej zlomil väz.

Elena sa prebudila s oveľa horším krikom ako pred pár dňami. Okamžite pri nej bola teta Judith a snažila sa ju upokojiť. Elenu upokojilo už len to, že ju videla.

„Čo sa ti snívalo?“ spýtala sa teta Judith a pozerala sa na ňu trochu vystrašene.

„Ja... Už si nepamätám,“ zaklamala Elena, hoci pred očami stále videla Margaretine svetlé vlásky ako šmuhu, ktorá padá na zem.

„Ale viem, že to bol strašný sen,“ dodala.

Teta Judith na ňu nedôverčivo pozrela, ale nechala to tak. Nech sa vyspí.

Keď sa dvere zavreli, Elena sa ticho rozplakala. Celé telo sa jej otriasalo vzlykmi, ale snažila sa byť tak potichu, ako to len šlo. Celkom sa jej to darilo.

Elena vedela, že teta Judith musí aspoň niečo tušiť. Dve nočné mory v takej krátkej dobe, Elenino správanie... Niečo jej tu nehralo. Elena bola rada, že to jej teta veľmi nerieši.

Elena nenávidela Damona, za to, čo jej robil.

Prečo ma nemôže rovno zabiť? pýtala sa sama seba po ďalších nociach narušených nočnými morami a po pár ďalších veľkých havranoch, ktorých videla. Už nevládala. Nevládala tomu čeliť.

Robíš to pre Margaret, pre tetu Judith, Bonnie, Meredith, Stefana, Matta,... opakovala si dookola, aby nezabudla, že ak sa proti tomu postaví, Damon všetkým ublíži.

Elena rozmýšľala, odkedy jej viac záleží na druhých. Samozrejme, stále jej záležalo na jej priateľoch, ľuďoch, ktorých milovala, ale teraz jej na nich záležalo oveľa viac ako inokedy. Po krátkom rozmýšľaní dospela k záveru, že za to bude zodpovedná strata rodičov a Stefan. Stefan, ktorý je vždy ochotný obetovať sa za priateľov. Vždy, keď bola s ním cítila, že by sa hodil pod guľku, ktorá by patrila jej. Ale to bolo samozrejmé. Miloval ju rovnako, ako ona milovala jeho. Zaujímavé bolo, že tento pocit mala aj v škole, keď bola so Stefanom medzi priateľmi. Cítila, že by sa neváhal obetovať za Bonnie, Meredith, Matta,...

Keď rozmýšľala nad priateľmi, napadlo jej, že sa bude musieť viac snažiť zakryť svoje problémy s Damonom. Každý si už všimol, že s ňou niečo nie je v poriadku, hoci sa stále snažila viac a viac vyzerať normálne. Bonnie a Meredith sa jej už pár krát spýtali na jej správanie. Stefan na ňu väčšinou pozeral zachmúreným pohľadom a rozmýšľal, čo to môže byť. Stále častejšie sa mu v mysli objavoval Damon. Stefan ako jeho brat vedel, že nič neurobí bez toho, aby za to niečo nedostal. Povedal o svojej úvahe Elene, ale tá ho rýchlo odhovorila od toho, aby šiel za svojím bratom. Vyhovorila sa na rodičov. Vraj má práve trošku depresívne obdobie. Vraj sa stále nevyrovnala s tým, že odišli. A podobné veci. Na tie nočné mory to sedelo, ale na jej správanie veľmi nie. Povedala však Stefanovi, aby sa netrápil a on sa ju snažil poslúchnuť, aj keď už v povahe mal, že sa o všetkých staral. Tete Judith povedala to isté o rodičoch. Tá jej uverila oveľa viac ako Stefan.