Ako ide život aneb občas sa cítim len ako divák

Posledný článok s nejakým zhrnutím môjho nanajvýš zaujímavého života tu bol ešte kedysi dávno, pred polovičkou augusta, ale dnes to vezmem od septembra, môže byť? (aj tak si len pomáham svojím diárom, lebo si už ani sakra nepamätám, čo všetko sa odvtedy stalo :D)

Ako už možno niektorí z vás vedia, od júna som chodila každý týždeň v stredu poobede na autoškolu, a napriek mojim predstavám o lete plnom ležérneho počítania matiky/učenia sa jazykov/iných nesplniteľných snov, bola jedinou vecou, ktorú som sa učila, teória vedenia vozidla. Dosť ma to inak bavilo študovať a potom si robiť testy, že jak na tom som :D 3. septembra mi začali jazdy. Mala som dvoch inštruktorov, z ktorých jeden bol úplne mega najlepší človek a učiteľ, aký sa dá v Humennom zohnať, a druhý bol taký mierny flegmatik, s ktorým som za jazdu prehovorila možno päť slov, ale aspoň veľmi nekomentoval môj problém nevychádzať do protismeru (chudák, keby ste vedeli, koľkokrát mi musel strhnúť volant...). Skúšky som mala vo štvrtok 22. septembra a už v pondelok mi prestalo chutiť jesť :D Ráno som bola v takom strese, že som sa nedokázala netriasť, ale značne mi odľahlo, keď ma s papierom od policajta v ruke inštruktor poslal na políciu bez toho, aby som vôbec parkovala :D Už nejaký ten týždeň mi sedí vodičák v dokladoch, ale šoférovala som zatiaľ len štyrikrát, pričom oco ma vôbec ešte nechce pustiť do mesta (ani sa mu nečudujem, povedzme, že si ešte furt zvykám na naše auto, ktoré reaguje úplne inak ako to v autoškole :D). Tento týždeň by som mala šoférovať viac, tak držte palce, nech sa nikomu nič nestane :D Mám taký pocit, že členovia mojej rodiny, ktorých veziem, sa boja o svoj holý život...

5. septembra začala škola, z čoho nie som práve nadšená. Našťastie, rozvrh mám lukratívny: v pondelok päť hodín, v utorok a vo štvrtok šesť, v stredu prvé dve voľné a sedem, v piatok sedem - ani raz nemám osem hodín a trikrát do týždňa som doma skôr! :D Navyše, na matiku a seminár z matiky som dostala učiteľa, ktorého som chcela (teda to nie je šesť hodín čistého stresu do týždňa), na občinu som síce dostala inú učiteľku, ale som spokojná, lebo to je tá, s ktorou som doteraz mávala krúžok tvorivého písania, a na konverzačku z angličtiny som dostala úplne inú učiteľku, ako som chcela, ale už mám od nej jednotku a plusko, tak to snáď nejako vydržím :D Navyše, naša stará angličtinárka konečne naozaj odišla do dôchodku (na konci druhého ročníka sme sa s ňou rozlúčili a ona sa v treťom vrátila na polovičný úväzok) a dostali sme jednu z asi dvoch najlepších na škole, úplne neskutočná je, po troch rokoch sa v tej triede nenudím a fakt sa učím!

Maturita ma desí, lebo sa mi strašne, ale strašne nechce tento rok (je koniec októbra a ja som ešte stále v tom takom prázdninovom režime), ale zároveň sa cítim kus blbo pri všetkých tých, čo chcú byť doktormi, lebo oni nič nerobia, len nakupujú testovnice zo škôl, kam chcú ísť, a potom to riešia, zatiaľ čo ja ani neviem, že kam by som išla, ne to že by som ešte urobila dačo pre to, aby som sa tam dostala :D Ale nebojte sa, aj mne začne prihárať pod zadkom :D

Mám šaty na stužkovú, momentálne hľadám topánky. Možno vám sem potom dakedy aj fotku hodím. V živote by som si nepomyslela, že budem mať takéto červené šaty, no ale, keď mama má z nich takú radosť? Hádam si na ne do 25. novembra zvyknem :D Prípravy v triede prebiehajú dosť biedne, program nemáme vôbec, riešime somariny, akurát spoločný tanec je fajn. Viac fajn by bol už len keby som vedela tancovať, čo je dosť problém, ale mám ešte mesiac :D Okrem toho, celý minulý týždeň bolo mojím heslom "Blbí lidi, taky lidi.", lebo sa možno strhla taká menšia hádka v triede a možno moje ironické poznámky niekomu nesadli a možno si ten dakto dosť neprávom vybil hnev na mne a možno z toho mám doteraz dosť dobrú srandu :D

Keby ste vedeli, koľko somarín som od začiatku roka urobila, čím som si neraz poriadne znepríjemnila život, ty brďo... aj práve teraz, napríklad, zajtra mám test z matiky a hádajte, kedy som začala prepočítavať príklady? Dnes o pol siedmej. Hádajte aký som mala celý víkend? Voľný. Hádajte, koľko som toho zatiaľ stihla prejsť? Polovicu. Asi si otrieskam hlavu o stenu, aká som blbá, toto sa mi stáva pravidelne pred každým jedným testom z matiky už niekoľko rokov :D

23. septembra večer (yep, deň po skúškach z autoškoly, toľko k tej nechuti do jedla celý týždeň) som sa spolu so štyrmi spolužiakmi z ročníka a učiteľkou vybrala nočným vlakom do Prahy, aby som 24. poobede už mohla byť vo Weimare, v Nemecku, a zažiť snáď najlepší týždeň môjho života (aspoň od nástupu na strednú). Čaká vás pár článkov s programom a fotkami, ale povedzme len, že už tri týždne prežívam depku (viete, ako človek má post-concert depression? tak na mňa doľahla asi post-Weimar depression), pretože tam bolo tak neskutočne dobre a tak veľmi by som sa tam chcela vrátiť, preč od tohto šialenstva menom "maturitný ročník". Jedna vec, ako dobre bolo na tom projekte, kde sme boli, a druhá, ako dobre bolo v Nemecku celkovo. Ach.

No fajn, mám článok, ale nemám matiku, akurát tak depku. Zajtra mám na prvej test a potom idem do škôlky hrať divadlo "Ťahal dedko repu" (som rozprávač, takže nielenže sa veľa nenarobím, ale text k tomu ešte aj čítam). Veľa šťastia mne i vám, so všetkým, čo vám tento týždeň prinesie (namiesto dvoch písomiek a dvoch skúšaní by mi mohol priniesť aspoň tortu, ale vraj chcem veľa).