Autor: Jennifer Nivenová
Pôvodný
názov: All
the Bright Places
Počet
strán: 341
Vydavateľstvo: YOLi, Ikar
Rok
vydania: 2015
Anotácia:
Theodore Finch je neslávne známy chlapec,
ktorému sa všetci vyhýbajú. Violet Markeyová zase slávne dievča, ktoré sa
vyhýba všetkým. Čo sa ale stane, keď sa títo dvaja stretnú na streche školskej
zvonice, pozerajúc na malé bodky ich spolužiakov pod sebou?
Prvá kniha mladej americkej spisovateľky,
ktorá je zameraná na mladšiu generáciu, odhalí príbeh lásky, strát, hnevu a smútku
založený na jej vlastných zážitkoch.
Môj
názor na knihu:
Knihu som dostala na Vianoce a bola to
prvá kniha, ktorú som v novom roku prečítala – trvalo mi to iba dva dni. Písať
recenziu s takýmto odstupom je na jednej strane dobré – človek sa ľahšie
zorientuje vo svojich pocitoch – a na druhej zlé – nanešťastie si nepamätá
veľmi veľa z deja, postáv, či zaujímavých výrokov, ak si to nezvykne
zapisovať :D
Je väčšieho formátu, v mäkkej väzbe so
zahnutými okrajmi, na ktorých je anotácia a niečo o autorke. Vzadu je
úryvok/dialóg z knihy. Obálka je podľa môjho skromného názoru naozaj
vydarená, tá štruktúra steny je príjemná a celkovo to vyzerá veľmi pekne.
Vo vnútri nájdeme veľa kratších kapitol, ktoré
ma doslova donútili knihu prečítať v rekordnom čase. Sú písané buď z pohľadu
Violet alebo Theodora, i keď nie vždy sa presne striedajú. Na konci je
ešte Poznámka autora, ktorú sa naozaj, naozaj oplatí prečítať.
Čítame príbeh o dvoch mladých ľuďoch.
Dievčati, ktoré prišlo o milovanú sestru a nevie sa zaradiť späť do
spoločnosti, a chlapcovi, ktorý bojuje s nálepkami, ktoré mu dali
iní. To, čo by inak vyzeralo ako klasická romantická kniha pre mladých, sa hneď
od začiatku odlišuje pochmúrnou náladou, ktorá presakuje cez roztomilé momenty.
On jej zachráni život a naučí ju znovu ho
žiť, ona sa doňho zamiluje a bude sa snažiť odplatiť mu láskavosť. No
občas nedokážeme pomôcť tým, na ktorých nám najviac záleží.
Táto kniha by sa dala opísať aj ako séria
zaujímavých, vtipných, poučných,... potuliek po štáte Indiana, počas ktorých
sledujeme vývoj nie menej zaujímavého vzťahu :)
A hoci som celý čas tušila, ako sa skončí
(akokoľvek som sa to snažila poprieť), koniec ma aj tak prekvapil a musela
som sa z neho nejaký čas spamätávať. Bolo to ale zakončené dobre,
neskončilo sa to nejakým veľkým činom alebo čím, ale tak pokojne, nejako to
odznelo, alebo ako by som to povedala, neviem, proste, mne osobne to vyznelo
veľmi dobre :)
Violet mi bola sympatická. Teda, aspoň mi
nebola natoľko nesympatická, aby som si to doteraz pamätala :D Nespomínam si na
nič, čo by mi na nej nejako veľmi vadilo.
Do Theodora som sa zamilovala asi tak po pár
stranách, čo sa mi stáva, i keď zďaleka nebol dokonalý. Bol to taký ten
typ chalana, ktorého asi každý pozná, čo je tak trošku idiot, ale v dobrom
slova zmysle, vždy vás dokáže rozosmiať, ale dá sa s ním aj vážne
porozprávať, ale občas je fakt idiot. I keď môj osobný názor je, že si
mohol odpustiť tú prezývku, ktorú dal Violet, ale mne sa tak celkovo nepáči
väčšina prezývok, neviem, čo s tým majú všetci tí americkí autori :D
Ostatné postavy boli vykreslené dobre, najviac
sa mi asi zapáčili výchovní poradcovia, ktorí síce nehrali veľkú rolu v knihe,
ale tak tam pasovali.
Kniha je teda písaná v prvej osobe minulého
času, vždy z pohľadu jednej z hlavných postáv. Doplnená je o esemesky
alebo chaty, ktoré ju pekne dotvárajú, i keď mne osobne sa nepáčila ich
forma. Načrtnutá téma mentálnych chorôb sa mi páčila, lebo hoci sú také časté,
nerozpráva sa o nich dosť. Autorkin štýl sa čítal ľahko a rýchlo,
akurát mi vadili časté preklepy, no ale čo sa dá robiť. Celkovo to nie kniha,
akú by som normálne čítala, (je to super čítanie, len trošku sa bije s pojmom
„oddychové“, lebo po dočítaní sa určite nebudete cítiť oddýchnuto :D), keďže
nie som na tie také hlboké myšlienky a tak, ale zapáčila sa mi. Teda,
vlastne ani neviem, či práve zapáčila, ale určite ma oslovila :)
„Nezáleží
na tom, čo si odnesiete, ale to, čo po sebe zanecháte.“
***
Keďže
mnoho z vás už knihu čítalo a ja sama som čítala aj kladné aj záporné
názory, som zvedavá, ako sa páčila vám? :)
Tak konečne čítam aj tvoj názor! :D Trošku si ma ním zmiatla, lebo som vyrozumela , že sa ti páčila a na konci si si už nebola istá, či sa ti zapáčila, alebo ťa len oslovila :D :D Ale tak som rada, že sa ti pozdávali aspoň tie pekné citáty a Theo ( aj keď ho občas označuješ za idiota :D :)))
OdpovedaťOdstrániťHej, no, konečne... :D
OdstrániťTak ako aj ja z nej mám také zmiešané pocity :D Povedzme, že ma zaujala a páči sa mi, ale trošku iným spôsobom ako sa mi normálne knihy páčia :D
Ale istý čas nebudem čítať tebou odporučené knihy, ešte sa musím dostať z tej poslednej psychickej traumy... :D :D