Autor: Lisa Gardnerová
Pôvodný
názov: Catch
Me
Počet
strán: 384
Vydavateľstvo: Knižní klub
Rok
vydania: 2013
Anotácia:
Seržantka detektív D.D. Warrenová toho zažila
už veľa, no aj ju prekvapí žiadosť istej Charlene Rosalind Carter Grantovej:
aby vyšetrila jej vlastnú vraždu, ktorá sa má odohrať o štyri dni. K tomu
v Bostone niekto zabíja pedofilov. D.D., ktorá sa len čerstvo vrátila z materskej
dovolenky a navyše jej život sťažuje aj príchod rodičov do mesta, sa do toho
púšťa s povestnou profesionalitou a zápalom. Všetko sa však
komplikuje, keď sa z dvoch prípadov stáva jeden a dôkazy poukazujú na
to, že obeť je vlastne vrahom.
Môj
názor na knihu:
Od Lisy Gardnerovej som si už dlhšie chcela
niečo prečítať, a tak, keď sa mi naskytla príležitosť urobiť výhodnú kúpu, neváhala som :D Predsa len,
treba si rozšíriť obzory, najmä keď sa v smere krimi trillerov orientujem
viac-menej len na Jo Nesbøa.
Kniha má trochu väčší formát (asi ako staré
vydanie Pána prsteňov) a prebal, na ktorom vzadu nájdeme úryvok z knihy
a na ohnutých stranách niečo o knihe a autorke. Nálepka „Edice
Svetový bestseller“ ma väčšinou odstraší, keďže knihy z tejto edície ma už
viackrát sklamali, no to nebol prípad tohto príbehu :)
Po prológu nasleduje 45 kapitol a poznámka
s poďakovaním autorky. Kapitoly sú tak akurát dlhé, i keď sa,
samozrejme, nájdu aj kratšie a dlhšie výnimky, alebo pár kapitol, ktoré pôsobia
vcelku tajomne so svojimi 4 až 5 riadkami, čo sa opakujú :D
Prológ sa odohráva niekoľko rokov pred dejom
zvyška knihy a na jeho základe si potom počas čítania budete klásť otázky
o pôvode postáv alebo o tom, čo sa stalo, keďže toho naozaj veľa
nehovorí, ale vytvára pôdu pre vaše špekulácie.
Neskôr sa zoznamujeme s Charlie a detektívkou
Warrenovou, ktorých kapitoly sú väčšinou písané na striedačku, čo vytvára isté
napätie, keďže sa kapitoly, samozrejme, končia v tom najlepšom. Čo mi však
občas prekážalo, bolo, že som mala pocit, akoby sa autorka snažila až príliš neprirodzene
vytvoriť napätie a tajomstvo. A priznám sa, nezdržala som sa a čítala
som si trošku dopredu, takže vraha som poznala, hoci som bola ešte asi len v takých
troch štvrtinách knihy :D
Charlie spoznávame, keď do dátumu, kedy si
myslí, že zomrie, zostávajú štyri dni. V retrospektíve sa dozvedáme, prečo
si to myslí – jej dve najlepšie kamarátky z detstva zomreli rok po sebe v presne
ten istý deň, navyše veľmi záhadnou smrťou. Charlie sa však nemieni vzdať bez
boja a posledný rok sa vyhýba ľuďom, pričom chodí behať a učí sa boxovať a strieľať.
Taktiež si vyhľadá známu detektívku, D.D. Warrenovú, aby jej poskytla čo
najlepšie informácie, ktoré tá bude môcť použiť pri vyšetrovaní vraždy. D.D.
práve rieši vraždy pedofilov, ktorí skončili s dvomi guľkami v hlave,
a ako sa dostávame bližšie k 21. januáru, nepriame dôkazy čoraz viac
ukazujú práve na Charlie.
I keď som počas celého čítania mala pár
teórií, tak ma autorka koncom dokázala naozaj prekvapiť :) Mala to pekne
premyslené, a i keď mi trochu vadilo, v akom krátkom časovom úseku
sa to všetko odohrávalo – sem-tam som sa v tom strácala – tak to bolo
dobré čítanie.
Postavy sú skvelo premyslené. D.D. si rýchlo
obľúbite a takisto aj Charlie, v ktorej kapitolách sa niekedy
vyskytujú dobré myšlienky, i keď má problémy s pamäťou, pre čo si až
do konca knihy nie ste istí, kto vlastne je vrahom. Ďalšou z postáv, ktoré
ma zaujali, bol Mackereth, ktorý sa spriatelil s Charlie (nakoľko sa teda
dá spriateliť s niekým, kto je tak trošku paranoidný :D). Páčilo sa mi,
ako kniha bola naozaj v prvom rade krimi trillerom a akákoľvek romantika
či vzťahy sa držali v úzadí, hoci ich tam bolo tak presne akurát :)
Štýl autorky je príjemný, občas vtipný.
Kapitoly D.D. Warrenovej sú písané v tretej osobe minulého času, podobne
ako kapitoly ďalšej z vedľajších postáv, malého chlapca menom Jesse. Kapitoly
Charlie sú písané v prvej osobe minulého času, čo vytvára celkom zaujímavý
efekt. Navyše, Charlie občas akoby oslovovala čitateľa.
Ako ste si zrejme všimli, kniha je v češtine,
čo mi ale vôbec nevadilo a bol to naozaj dobrý preklad (viac o tom,
prečo mám niekedy pochybnosti, v tomto článku). Akurát ma tie české názvy
mesiacov raz zničia :D Na záver dva dlhšie citáty :)
Možná se většina z nás nebojí toho, že zemřeme, ale
že zemřeme osamoceni. Aniž se kdy někoho dotkneme. Aniž budeme skutečně s někým
spojeni. Toho, že obýváme tento svět, ale nezanecháme v něm svou stopu.
***
Myslím, že vůči děvčatům to je nespravedlivé. Když se
chlapci hádají, perou, rvou, řekne se jen, že kluci jsou kluci. Jakmile se po
někom ožene děvče, hned slyší: „Ruce jsou pro držení, ruce jsou pro objímání.“
Chlapci jsou podporováni, aby byli
silní, aby bedlivě sledovali své tenké paže a hubené hrudníky, jestli jim
už začínají růst svaly. Děvčata, jakmile jim je osm, se už přespříliš zajímají
o své míry v pase a dělají si starosti se zaobleným bříškem. Nemáme
žádnou představu o získávání svalů, jen trvalý odpor k tloustnutí.
Děvčatům se dostává pochvaly za
krásu, pružnost a půvab. Ale co síla horní části těla, které je zapotřebí,
abyste vylezly na strom, nebo břišní svaly, abyste přeručkovaly dětská bradla? Mladá
děvčata provádějí přirodzená silová cvičení v parcích a na hřištích
po celé zemi. Rodiče to ale málokdy komentují a dívky postupně tráví víc a víc
času tím, aby vypadaly hezky, což jim přináší chválu.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára