Prokrastinujem čítaním tipov ako skoncovať s prokrastináciou.

A aby toho nebolo málo, tak si čítam tipy na lepšie/efektívnejšie štúdium, pričom to svoje odkladám na čas udaný ako "čo najneskôr". Irónia osudu? :D
Vďaka môjmu úžasnému odkladaniu akejkoľvek práce opäť raz nestíham (teda, ešte stále, som v stave chronického nestíhania, dávajú na to dôchodok?) a momentálne je pol jedenástej a ja nemám žiadnu šancu vyspať sa ani len 7 hodín, tak reku vám sem hodím aspoň krátky článok.

A ten článok sa týka mojich aktivít! (Tešíte sa, hejže?)
Tak len takto, že v škole to nie je nič moc, dve hodiny matiky dva dni za sebou ma ubíjajú a aby toho nebolo málo, tak mi odpadne siedma hodina v jediný deň, keď mám osem. A spadne mi na hlavu jablko. Z tretieho poschodia.

Začína sa testové obdobie (ktoré vlastne trvá odteraz do polovice júna, hm) a mňa výnimočne baví dejepis (kvôli 1. svetovej vojne) a občianka (kvôli úžasnému učiteľovi). Úspechom bolo, že som bola sama u zubárky plombovať zub (fakt, keď človeku v júli poviete, že má kaz, a objednáte ho na september, tak trošku ho to deprimuje a urobí začiatok nového školského roka ešte ťažím ako je... okolo 25. septembra, ale aj tak!), lebo sa na mňa všetci vybodli (plány očividne robím sama, lebo druhá strana je príliš zaneprázdnená nepočúvaním ma). A viete čo? Bolelo to, ale stihla som dôjsť z mesta až do dediny vedľa mojej, vyvŕtať zub a dostať sa domov skôr ako by som bola normálne, pričom som prišla len o jednu hodinu fyziky! (strašná škoda, budem to ľutovať asi do konca roka, veď tak zbožňujem fyziku)

Z toho všetkého mi už aj volejbal začal trochu ísť. Čo mi ale stále nejde, je akákoľvek konverzácia s príslušníkmi opačného pohlavia, to je proste pre mňa väčšia záhada jak poloha bodov v súradnicovej sústave v priestore, ako sa s nimi rozprávať tak, aby sa človek trikrát nestrápnil.

Vcelku sa mi darí aj nenachádzať sa na skúškach zboru, ktorý cvičí na budúcu nedeľu, pretože máme odpust. Už som na jednej nebola kvôli Krakovu, budúci piatok nebudem, lebo idem do kina na Marťana (ktorého momentálne čítam, pretože Andy je poklad), a aj na tie dve skúšky, ktoré už boli som prišla o polhodinu neskôr.
Ale inak ma ľudia považujú za zodpovednú osobu.
12. októbra máme ísť na nejaké anglické predstavenie inej školy (vraj "American Dream") spolu s prvákmi, lebo asi tak na ich úrovni je naša angličtina (a to je optimistická vyhliadka).
14. nám má lektor priniesť diplomy z DSD I a chce sa stretnúť so záujemcami na DSD II (ktoré má byť v decembri, čo je sakra skoro, najmä keď máte nemčinu ledva na úrovni B1).
A 17. októbra idem na koncert Simony Martausovej do Košíc!
Niekedy v sobotu medzitým asi pôjdeme na nákupy do Poľska.
Záver: tú kresbu na "objednávku" pre sesternicu sa mi nikdy nepodarí dokončiť. Podobne ani tú ďalšiu, čo sa črtá. A ak skoro nezačnem robiť vianočné darčeky (som verná hand-made tvorbe, ktorú všetci tak zbožňujú), tak nikto nič nedostane :D

Ale inak mi je fajn a všetko je v najlepšom poriadku. Len toho času je reku málo. Minulý týždeň mi začal Doctor Who, dnes začína Once Upon A Time a v utorok Agents of SHIELD, plus som našla kopu filmov, ktoré si chcem pozrieť. A škola mi bráni. *vzdych* A asi Andy by som sa mala poďakovať aj za to, že vzadu v mysli mi neustále bliká kontrolka "Nástroje smrteľníkov" a ja sa neviem dočkať, čo sa stane v tretej knihe.
Tiež zisťujem, že keď mi pred rokom školská psychologička povedala, že sa vo mne skrýva irónia, a ja som sa čudovala, tak na tom asi bolo niečo pravdy.

Bola by som rada, ak by ste mi tu nechali krátky komentár, v ktorom mi poviete, či chcete nejaký report z hociktorej udalosti (teda z Marťana alebo koncertu), aj čo hovoríte na zavedenie novej rubriky "Knižný, seriálový a filmový tip" (alebo niečo v tom zmysle, určite by tam zakaždým neboli všetky tri, ale chápete koncept).
Za názory ďakujem :)