Len čo mi začne ísť internet, počítač začne šalieť (ale už je všetko okay).

Tento článok píšem v utorok o 17:48, keďže už od nedele mi nejde internet a zajtra nejdem do školy... som si aj na vás spomenula, tak akosi :D

***

Internet začal ísť včera o 23:15, čo viac nas-hnevalo, ako potešilo :D Chápete, celý deň som doma, video z fyziky som musela ísť stiahnuť k bratrancovi, a ono to zapne v noci.

Ahaha, až teraz som si všimla, že ono mi to tu furt sneží :D Idem to zrušiť, keď už je dnes ten prvý jarný deň.

Chápete, v nedeľu okolo 13:15 mi vypadol internet a ešte nenaskočil. Teda, nie som celkom bez internetu, ale keďže môj počítač už aspoň dva mesiace dajak nechytá wi-fi, som obmedzená len na používanie mobilu na chytanie wi-fi od susedov (a neviem, čo by som robila bez nich). Kebyže nejde internet a ja chodím do školy a nepotrebujem internet, je to v pohode. Ale keďže včera som bola v škole a v nedeľu večer som internet potrebovala, v pohode to nebolo. A to, že som včera musela poslať prácu do školy a internet som nemala, nebolo už vôbec v pohode, čiže som musela zájsť do susedov a odoslať to odtiaľ. A dneska nejde internet, hoci som doma bola už o pol dvanástej. A ešte som nevidela novú časť Once Upon a Time. Dokonca aj Lenka ju už videla! :D Keď tak rozmýšľam nad Lenkou, dneska mi zase pripomenula tú poviedku a keď sa mi ten internet nezapne, možno by som ju mohla aj začať písať.

Ale pekne po poriadku:

Keďže mi nejde internet, neviem, o čom bol posledný článok a kedy bol publikovaný. No, ale takto, skúsim sa rozpomenúť (sakra, hľadenie dlhého u mi zabralo až priveľa času, absencia internetu má na mňa veľmi zlé účinky, akože, ja viem, že som riadne závislá, ale sa cítim kus jak bez ruky :D ) na dajaké dôležité okamihy (v skutočnosti nie sú ani dôležité a na fyzike by som ich ani nemohla volať okamihy). No, keď sme pri fyzike, minulý týždeň v stredu sme mali test. Z fyzike to máme tak, že najprv na počítači píšeme modulový test, 20 minút (na ten sa dá pripraviť doma tzv. autotestom, v ktorom sú podobné otázky) a potom 20 minút písomnú časť. No, takže, v pondelok v noci o pol desiatej som si skúsila spraviť prvý skúšobný autotest. Dovtedy som si myslela, že fyzike po dlhšej dobe opäť rozumiem a viem čo robím, potom som zistila, že okrem toho, že neviem vzorce (to je normálne, furt to dajak zistím deň pred písomkou a furt sa ich potom dajak učím), no, okrem toho, som nevedela dajak nič. Nemala som potuchy jak počítať niektoré príklady. Ale v utorok som to s nejakými dvoma hodinami (fakt mám zlý odhad, keď príde na čas, ale robila som popritom aj iné veci, čiže mi to trvalo dlhšie, ale tak dajme tomu, jemine, toto je hrozný článok) vykryla :D V stredu som mala 100% z modulového a potom ako jediná zo skupiny 100% aj z písomnej časti. Šaľeny ma furt štesce :D

V piatok mi učiteľka oznámila, že som vyhrala tretie miesto na krajskom kole Európy v škole s tými mojimi tromi „minipoviedkami“, ktoré boli podľa môjho názoru trápne a zle napísané lebo som ich napísala veľmi rýchlo a asi len dvakrát kontrolovala, ale učiteľka z toho bola trošku nadšená :D Vraj to ukazovala aj inej učiteľke a tej sa to páčilo a dačo s tým, že to fakt prváčka písala, akože ja. A podľa mňa to malo k dobrej poviedke ďaleko, ale dobre :D Dostala som aj 8€ poukážky do Tesca, ktoré som dala mame a teraz mám dostať dve knihy, ktoré si vyberiem len čo mi začne ísť internet. Rozmýšľala som nad Looking for Alaska (furt zabudnem slovenský názov, a to mi ho dnes Lenka hovorila :D) od Johna Greena a možno dajakú knihu od Jo Nesba, keďže teraz čítam knihu Zrada a neni to zlé. Mimochodom, tento rok som už prečítala 11 kníh, spolu 3280 strán + teraz mám z ďalšej prečítaných asi 120 strán, čiže dajme tomu 3400 :D Ale čítanie niektorých kníh mi zaberá strašne veľa času. Prečítala som Hobita a Pána prsteňov druhýkrát, oveľa viac som si to užila a momentálne mi tu leží krásny Hobit po anglicky aj s nejakými ilustráciami ^-^ Som bola v anglickej knižnici :D Prvú knihu som si požičala z tých takých kratučkých (55 strán) pre začiatočníkov s angličtinou, volala sa The Last Sherlock Holmes Story, ale nebola od Doyla, ale nejakého Michaela Dibdina, lebo Doyl je vypožičaný. A čakám, kedy dostanem Húrinove deti od Tolkiena :D Som zistila, že kniha za úspech je dosť dobrý biznis, škoda, že som na to neprišla minulý rok, vtedy som bola celkom dosť úspešná :D (čo mi pripomína chemickú olympiádu, na ktorú radšej ani nemyslím, lebo je toho nehorázne veľa, mne nehorázne chýba riaditeľ a táto nová škola ma nehorázne vytáča niekedy)

Teda, ako ste si všimli, tak kus sa mi zapáčil Sherlock, čo znamená, že som si pozrela aj tie dva filmy s Robertom Downey-jak-to-mám-vyskloňovať Jr. a boli celkom fajn. Potom sa mi dajak zapáčil Tom Hiddleston (dúfam, že som jeho meno napísala dobre takto bez pomocníka... nie som si istá, jak sa to vyslovuje, ale za to viem celkom povedať aj Benedict Cumberbatch :D). Čiže som si pozrela Thora, keďže tam hral Lokiho. Filmy sú celkom somariny, ale on je super ako herec :D Poučenie: filmy nasledujú za sebou takto: 1. Thor 2. Avengers 3. Thor: The Dark World. Ja som začala tretím, pokračovala prvým a ešte rozmýšľam, že si dakedy pozriem Avengerov, a to všetko kvôli „Lokimu“ :D Ok. Robert Downey Jr. tiež nie je zlý, ale, viete. V nedeľu som začala pozerať film s Tomom „Only Lovers Left Alive“. Bola to vlastne posledná vec, ktorú som na internete robila, keďže po 11 minútach filmu odišiel internet. Je to o nejakých upíroch, ale že je to veľmi pekne vykreslené, dráma a tak, ako sú podobní ľuďom a tak, nájdite si radšej nejakú anotáciu alebo čo, lebo vidíte, že toto mi nejde :D A to som napísala 11 recenzií na vratmeknihydoskol.sk. Si viete predstaviť, jak vyzerajú :D Ale nie, mne sa celkom páčia. Teda, myslím si, že sú lepšie, ako niektoré, ktoré som tam videla :D 4 boli na Tolkiena, jedna na Dom v stráni (jediná „negatívna“ recenzia :D) a zvyšné na knihy od Daniela Silvu (súťaž predĺžili do nedele, čiže môžem napísať recenzie aj na ďalších 10 kníh, ktoré som od neho nestihla :D).

Cez prázdniny som sa opäť kus dostala do hrania na gitare, ale samozrejme už som z toho zase preč, sakra, a to by som sa mala učiť nové akordy. Inak, stále platí, že robím to, čo nemám, dokonca ešte aj vo väčšej miere, je to so mnou zlé.

Vďaka tomu, že som si robenie prezentácie na nemčinu nechala na posledný deň, hoci som o tom vedela asi mesiac, a ten posledný deň bola nedeľa, a samozrejme som si to nechala na poobedie, sprevádzali to veľké stresy. Tú prezentáciu som potrebovala na tzv. DSD Pilot či čo, proste, porota si musí vyskúšať, ako bude hodnotiť žiakov pri skúškach na Sprachdiplom úroveň A2, B1 asi. Prezentáciu som robila o Simple Plan, čo bol spásonosný nápad posledného týždňa predtým, keďže o nich viem dačo aj z hlavy. To všetko sa ukázalo veľmi prospešné, keďže nešiel internet. Prezentácia vyzerala podivne, lebo v počítači som nemala tie najlepšie fotky a informácie som mohla mať len cez wi-fi na mobile a tak. Nestihla som sa to naučiť prezentovať (v slovenčine a angličtine by som to zrejme odprezentovala bez problémov, ale v nemčine? Ta kde.). No, čiže nervózna som tam šla, najprv mi dali kopu otázok, na ktoré som ako-tak svojou slabou nemčinou odpovedala, potom som prezentovala, a potom mi dali otázky o mojom akomsi prepojení s tou prezentáciou, na čo som nevedela odpovedať, keďže moja slovná zásoba je úbohá. Sranda bola, keď sa ma pýtal dačo ten nemecký lektor :D Prvú otázku som mu nerozumela, ale keď potom ku mne hovoril druhý a tretíkrát, už som mu rozumela (aj keď zďaleka nie všetko :D) a vedela ako-tak odpovedať :D Triedna mi na hodine nemčiny potom povedala, že by som to asi urobila na B1 úroveň (čo budem robiť budúci rok... maturujem z B2, ktorá je taká ťažká, že aj sama učiteľka hovorila, že niekedy nevie, čo tam má napísať, no, bude sranda ešte o tri roky). Že sa im nepáčilo to, že som veľa čítala z papiera a že som nevedela sa vyjadriť k tomu, prečo som si to ako vybrala. No ta im sa to povie, oni vedia nemecky :D

Včera poobede som písala tú blbú, odpornú, strašnú, zbytočnú, otrasnú a ešte neviem jakú prácu na Tvorbu projektu. Téma: Umenie v každodennom živote stredoškoláka. Najprv som nevedela, jak napísať 7 strán, odrazu som tam mala 12. No, dejiny umenia sú dlhé, aj keď ich značne skrátite. Ešte to budem musieť mazať, dorima. Ten predmet ma napĺňa odporom.

Hej, z informatiky sme mali urobiť dve prezentácie, jeden recept a jeden rodokmeň, obidve v OpenOffice, onadávala som sa pritom, keďže neznášam ten program, ale mám jednotky, čiže fajn.

Ten internet ma už fakt toto, už pred minimálne štyrmi hodinami mal ísť.

Včera som hrala po strašne dlhej dobe basketbal (naposledy som hrala asi v júni minulého roku). Konečne mi dačo jak-tak ide (stále neznášam volejbal, aj keď už občas trafím do lopty – a potom minútu nadávam, jak to bolí), ale podľa počtu prihrávok asi majú moje spolužiačky príliš zafixované moje volejbalové výkony :D Alebo proste mi prestali prihrávať, keď mi Lenka nedovolila chytiť ani jednu loptu, ako fakt, ani jednu, furt sa dajak dostala predo mňa a chytila ju a potom metla tak, že som ju ja chytiť nemohla, strašné, jednoducho strašné :D Ale neprihrávali mi, ani keď už Lenka nemala brániť mňa (doteraz som bola zvyknutá hrať tak, že bránim toho, koho vidím, že je voľný a je pri mne a nebehám za jedným človekom po celom ihrisku). Náš tím bol dajaký slabý, dali sme len dva koše.  Z toho jeden som dala JA :D Utvorte si už vlastný názor. (a áno, som na ten kôš pyšná :D) Ešte som zistila, že som menej lenivá, jak som si myslela. Teda, doma som jak leňochod, ale na telesnej si s Lenkou dáme furt 5 kôl okolo telocvične (dobre no, možno ich dakedy trošku skracujeme :D), zatiaľ čo spolužiačky buď len dajaké dve kolá chodia alebo sedia a ležia na dlážke. Ale kondičku ešte furt nemám, po tom piatom lapám dych jak keby som bola dve minúty pod vodou :D A hej, dorima, celú hodinu som hrala v pondelok basketbal, behala z jednej strany na druhú jak hotentot, a keď sa pred koncom spýtam, či môžem vystriedať, tak učiteľa ukáže na spolužiačku, že „už sme vystriedali“. A človek nech tam dušu vypľuje. Na moje ospravedlnenie, pri behu som nikdy nemala veľkú výdrž a dosť dlho mi trvá, kým lapím dych (pri starom učiteľovi to bolo všetko oveľa jednoduchšie, keďže ma poznal, ale keď sa dožadujem striedania, tak by mi aj nová učiteľka mohla vyhovieť, či nie?). K tomu som v noci z nedele na pondelok spala asi 6 hodín, bola som nervózna z toho, že som nemala poriadnu prezentáciu, nevedela som ju prezentovať, nemala som napísanú prácu, nemala som ju jak poslať a nešiel mi internet, telesná bola prvá hodina, druhá bola slovenčina, na ktorej som písala test a na piatej som mala hovoriť nahlas po nemecky. Ale v pohode, prežila som, aj keď neviem, či sa mám nabudúce snažiť ešte viac, alebo skôr kus poľaviť, ale keď sa ma na konci roka zase spýta, jakú známku chcem a povie mi, že sa mám snažiť, neviem-neviem. Argh.

Dnes sme boli so školou v kine, keďže sa začali maturity. Film „Lásky čas“ (About Time) bol veľmi, veľmi pekný. Mala som aj slzy v očiach, ale to som mala aj pri Pánovi prsteňov, čiže... utvorte si vlastný názor :D Zajtra máme riaditeľské voľno a vo štvrtok väčšinu hodín zastupovanú. Neni to zlé, no :D Len keby mi išiel internet.

Okay, už ten článok píšem hodinu, je načase končiť. Má vyše tri a pol strany a vyše 2000 slov :D Takže sa majte pekne.

Keď ten článok budem publikovať, zrejme mi internet už bude ísť, ale momentálne ma to neskutočne... srdí.

Toto som nakreslila v nedeľu, keď mi nešiel internet a nechcelo sa mi učiť. Kreslila som to uhlíkom v ceruzke a zistila, že s ním neviem robiť.

***

V knihe som už na 372. strane a len pár strán mi chýba do konca a OUAT som ešte furt nevidela a ešte sa mi treba učiť. Bleh. A tento článok má už 2087 slov.