What?

Kto pozerá OUAT a pamätá si deviatu epizódu druhej série, The Queen of Hearts, a taktiež si pamätá jednu scénu zahrňujúcu Hooka a Coru, vie si predstaviť môj výraz, ktorý bol podobný tomu Hookovmu keď vyslovil krátku vetu plnú údivu s jemne vystrašeným pohľadom zahrnutú v názve článku, keď som si uvedomila, že ja v stredu musím ísť do školy, akože normálne. Niežeby ma to donútilo učiť sa dnes, šak zajtra času dosť.
Nová časť OUAT je skvelá, aj keď niekto, kto sa tam objavil až v tretej sérii, mi už tak trošku lezie na nervy (čo je možno aj tým, že ten herec sa mi veľmi nepozdáva - nežeby nebol dobrý). A Felix to nie je (ten sa mi pre-Lenku-nepochopiteľne páči). Asi som jediná, kto to občas musí stopnúť a vysmiať sa, ale ta oni tam dakedy majú také hlody :D
Aj by som písala, aj nemám nápady, a tak najbližšie ako sa k mojej niekdajšej umeleckej tvorbe (asi by som to mala dať do úvodzoviek, či? :D) dostanem je beletrizovaný životopis, ktorý som práve dopísala. Vybrala som si rozprávanie o živote Juraja Jánošíka v 1. osobe. Mám tušaka, že je to dosť zlé a že tam mám veľa chýb (najmä v čiarkach), ale tak čo už. A ešte to je asi krátke (nevie niekto nejaký vzťah medzi stránkami v počítači a stránkami v zošite?).
Ako ste si isto všimli, moja schopnosť hovoriť dobre slovensky sa nejako vytráca (:D) a v poslednej dobe po sebe častejšie opravujem chyby. Alebo to len možno rýchlejšie píšem :D Ale ne, konec srandy, fakt to ide dolu vodou.
Držte mi prsty na stredajší test z fyziky, na ktorý som sa mala učiť už cez víkend, no prvý raz to otvorím až zajtra.
Dobrú noc.