Ako ide život.

A neni to až mesiac, len 26 dní! :D

Žijem si fajn.
Je mi faaaajn :D
Ale ne, vážne. Ako, tie depky zo začiatku septembra, že nebudem stíhať sa učiť, nebudem to zvládať a tak? Pfffff :D Zvládli to iní, dám to aj ja. Keď sa moji spolužiaci neboja, ta to by fakt bolo, aby som si ja hlavu zabíjala s tým. Á, spolužiaci, o tom som vám minule nepovedala.
Takto: som si myslela, že akože gymnázium, tak akože to bude... na máličko väčšej úrovni? Teda, najmä tá geografia ma... prinajmenšom prekvapuje. Tie ich otázky a tak, á la "Je vo vesmíre život? Ja si myslím, že je." alebo trošku nechápavý výraz, keď príde na rovnodennosť/slnovrat. Ako, fajn, päť rokov geografickej olympiády robí svoje (preto sa Lenky pýtam: "To my vieme tak veľa alebo oni tak málo?"), ale PROSÍM VÁS. Toľko len k tomu, dakedy sa rozum zastavuje.
Keď hovoríme o zastavovaní rozumu... hodiny s niektorými učiteľmi sú tiež na nevydržanie. Pokiaľ vedia ako-tak naučiť a sú len strašne desiví občas, tak fajn, ale keď sa spojí hlúpy predmet (Umenie a kultúra) s takým uhm učiteľom, dvojhodinovka je na prežitie (prinajmenšom) namáhavá. Ale sú tam aj dobrí a veľmi milí učitelia :)
Pozerám (a rozplývam sa nad) OUaT, začala som tiež pozerať aj OUaT in Wonderland, aj keď to pozerám len čisto anglicky, nechce sa mi to pozerať druhýkrát aj s titulkami (ale pôvodný seriál musím, v poslednej časti boli aj také časti, že neže som dačo nerozumela, ja som nerozumela nič! :D). Ááááááááááá po mesiacoch môjho ospevovania (odkedy začala tretia séria, tak pondelky so mnou sú fakt úžasné) začala aj Lenka pozerať a není to až taká somarina, jak si myslela, že bude a proste sa neviem ubrániť tomu veľkému úsmevu :D
Tento článok je inač strašný neporiadok.
Moja prvá dvojka v klasifikačnom hárku je z telesnej. Zatiaľ žiadnu inú nemám. Zatiaľ :D Dúfajme, že to tak aj ostane :D Len, ako, chápete, telesná. TELESNÁ. Ako, fajn, v pohode. Budeme ešte cvičiť aerobik na známky (fakt neviem jakym spôsobom do toho pridať aj ruky) a najbližšie podávanie zdola na volejbale. Ah, volejbal, ruky bolia jak svine, neviem ktorý ten taký šport vymyslel. Lopta nikdy nejde tým smerom, ktorým chcem, aby išla. Viete koľko mi trvalo, aby som sa aspoň ako-tak zapájala do basketbalu? Rok a pol, prinajmenšom.
Neviem, či viete, ale minulý rok som strašne veľa a strašne dlho nadávala na olympiádu zo slovenčiny (kvôli tej ústnej časti, ktorá je úplne hrozná - nakoniec som kvôli nej vyhrala okres a na kraji som sa umiestnila na štvrtom mieste, kde som zasa kvôli nej stratila kopu bodov a keby som ich nestratila, v pohode by som to vyhrala). No, takto, tento rok mi všetko to vzrúšo okolo olympiád najskôr začalo chýbať, lebo som sa na tú olympiádu zase dala. Aj napriek tomu, že do mojej kategórie patrili aj druháci, ešte s jednou prváčkou (minulý rok bola na okrese druhá) sme ich všetkých predbehli. Do ústnej časti školského kola nás postúpilo asi 11. Úplne som to zase zbabrala a tak som včera skoro spadla zo stoličky, keď mi učiteľka povedala, že bude musieť byť ešte jedno kolo, aby sa rozhodlo medzi MNOU a tamtou. Ako, čo? Tu končí všetka sranda :D
Ďalej ma učiteľka prihlásila na školské kolo olympiády z nemčiny, ktorá bude v decembri (dovtedy sa musím naučiť dačo po nemecky). Hej, začala som aj pozerať OUAT v nemeckom dabingu, oveľa viac mi pasuje ako slovenský a nemáte ani potuchy o tej radosti, keď dačomu porozumiem :D No, bodaj by nie, keď som tie časti videla dvakrát predtým... Oh, a ešte tu je domáce kolo olympiády z matiky a chémie. Ale matika vyzerá fest ťažká a matiku som nikdy nemala rada a matika je hrozná. A na chémiu sa vraj bude treba veľa učiť. Ááá ešte Európa v škole, na ktorej som po minulé roky so svojimi výkresmi vyhrávala/dostávala čestné uznanie na okresnom kole. Ale bez mojej starej učiteľky je ťažko len vymyslieť vôbec dačo, čo by sa dalo nakresliť. Teda, pravdou je, že ona väčšinou mala prvotný nápad, spolu sme ho rozvíjali a potom som ja kreslila a ona to väčšinou dokončovala. No ale aj tak.
Teraz v pondelok je nejaký svetový deň školských knižníc alebo dačo také, predmety budú mať v aule svoje stanovištia a tam budú nejaké úlohy. Učiteľka ma aj so spolužiačkou vybrala na nemčinu. V škole som urobila taký veľký plagát a aj sme si nakreslili na tričká takú nemeckú vlajku, už sa teším, jak to budem v lete nosiť. Ani by som neverila na začiatku roka, že sa na nemčinu budem tešiť. Ale je to tak. Učiteľka hovorí nemecky polku hodiny a ja jej vcelku rozumiem a nemám problém tvoriť nejaké vety, čo sa o niektorých nedá povedať, čiže aj toto je lepšie, ako som čakala. Na angline sa zatiaľ nudím jak koň, je to proste strašné. Aj som si predplatila anglický časopis, ale nejak rýchlo ho čítam, musím navštíviť anglickú knižnicu, čo máme v škole. A vraj aj nemecká je.
A máme nudné povinné čítanie, ku ktorému musíme robiť dlhé záznamy. Smrť Jánošikova od Jána Botta je hrozná báseň a nemôžem sa donútiť dočítať druhú polovicu. Keď som sa "pripravovala" na tú ústnu časť OSJL, bola tam aj téma na diskusný príspevok, že aké tri knihy by sme zaradili do povinného čítania. Ja by som tam dala Dobšinského rozprávky, niečo ako Hobit/Narnia/Pán Prsteňov/Alica v Krajine zázrakov/Peter Pan a niečo od moderného slovenského autora, dačo, čo sa dá čítať a vďaka čomu by sme sa preniesli cez tú kopu nudných kníh, ktorým ani nerozumieme. Teda aspoň ja.
Nah, už sa mi nechce, aj tak to je asi všetko. Keby dačo, pýtajte sa.
A pusťte si album Hold Me Down od You Me At Six, je parádny.
Dovidenia. Teda, viete.