Pomsta - 14.kapitola

Komentár autora: Celkom som na to zabudla, čiže žiadne oslavy sa nekonali (žiaden strach, aj keby som na to nezabudla, tak sa nekonajú :D :D), ale presne 31. mája oslávil môj blog jeden rok :) Za to, že tu môžte čítať moje vysoko-kvalitné poviedky a kecy o mojom živote, sa poďakujte Šunkič :D
Táto kapitola mi príde trošku slabšia, veď aj uvidíte... Teda, teraz je už na tom relatívne dobre, ale predtým, ako som ju párkrát opravila, to bolo doooosť hrozné. Chcela som písať NZN2, ale nejak ma chytilo opravovanie (a občas prepisovanie) tuto Pomsty, takže najprv dokončím toto a až tak :) Btw. pozerám od začiatku prvú sériu TVD, ako takú aj inšpiráciu k NZN2, proste, ten Damon je najlepší aký kedy v seriáli bol.
Je tu aj pesnička, tak si ju nezabudnite pustiť :)

Damon sedel v tme sťažka dýchajúc a snažiac sa nehýbať, pretože každý pohyb mu rozdráždil rany, ktoré sa nie a nie zahojiť. Ramená si už necítil. Príliš dlho mal ruky za chrbtom. Nemohol ani spať, hoci bol unavený ako nikdy v živote. Premýšľal o Elene.

Čo jej tá mrcha urobí? Zabije ju? Iste. Musí mať strach. Uvidím ju ešte? Musím! Koľko bude trvať čarodejnici, kým zistí, že chýbame a nájde nás? Pomôže im aj Katherine?

Pomaly mu myseľ zaplnila známa melódia a on sa ňou nechal unášať v chvíľke milosrdného opustenia tela zľahka pripomínajúceho spánok.

 (preklad)

Can anybody hear me?
Or am I talking to myself?
My mind is running empty
in this search for someone else
who doesn’t look right through me.
It’s all just static in my head.
Can anybody tell me why

I’m lonely like a satelite?

‘Cause tonight I’m feeling like an astronaut,
sending SOS from this tiny box
and I lost all signal when I lifted off.
Now I’m stuck out here and the world forgot.
Can I please come down?
‘Cause I’m tired of drifting round and round.
Can I please come down?

Zacítil nejasnú myšlienku: Môžem sa, prosím, vrátiť? K Elene... Tak môžem?

I’m deaf from all the silence.
Is it something that I’ve done?
I know that there are millions,
I can’t be the only one
who’s so disconnected.
It’s so different in my head.
Can anybody tell me why
I’m lonely like a satelite?

Niekde medzi bdením a spánkom sa mu zazdalo, že počul odznova sa rozbiehajúci refrén; akoby ozvenu bicích a gitary.

Now I lie awake and scream in the zero gravity
and it’s starting to weigh down on me.
Let’s abort this mission now!
Can I please come down?

Otvoril oči. Vrátil sa späť do tela plného bolesti.

So tonight I’m calling all astronauts,
all the lonely people that the world forgot.
If you hear my voice come pick me up!
Are you out there?
‘Cause you’re all I’ve got!

Si všetko čo mám, Elena... Jediná priateľka...

Urobí všetko, čo bude v jeho silách. Aj keď mu ich neostáva veľa.

Koniec piesne mu doznieval v mysli.

‘Cause tonight I’m feeling like an astronaut.
Sending SOS from this tiny box
to the lonely people that the world forgot.
Are you out there?
‘Cause you’re all I’ve got!

Can I please come down?

Prázdnota ho objala a on konečne upadol do nepokojného spánku.

Nevedel, či sa ešte prebudí.

„Caroline? Ahoj. Elena mi nedvíha mobil. Myslíš, že s Damonom...“

„Myslím, že ešte spí. Tak ako ja, mimochodom.“

„Určite nespí. Čo keby sme tam šli a nachytali ju s Damonom?“ splietala plán Bonnie.

„Ako môžeš vedieť, že je s Damonom? Určite len spí.“

„O jedenástej? Čo keď spí s ním? A že sú len priatelia, prosím ťa,“ držala sa svojho Bonnie, ktorá videla dnešok ako stvorený na vypočúvanie jej kamarátky.

„Bonnie, daj jej pokoj. Alebo daj pokoj mne a choď tam sama. Alebo to riešme, keď sa zobudím. Alebo...“

„O druhej u mňa?“ skočila jej do reči a z druhej strany začula zúfalé zaúpenie, ktoré si vyložila ako súhlas. Zložila, no hneď na to jej telefón zazvonil.

„Jeremy?“ Bola prekvapená, pretože len chvíľu predtým od nej odišiel.

„Myslím, že niečo nie je v poriadku.“

„Ako...?“

„Elena nie je doma. Dvere neboli zamknuté a televízor dookola prehráva rozprávku,“ vysvetlil Jeremy.

„No, tak to je divné. Ale možno len šla do obchodu...?“ skúsila Bonnie prvú vec, ktorá jej napadla. Vedela však, že niečo naozaj nebolo v poriadku.

„Nie, určite nie. Nechala tu aj mobil. Príď aj s Caroline a zožeňte Stefana s Damonom, ja zavolám Alaricka... Už som prehľadal celý dom a dvor a spýtal som sa susedy, ktorá sedela vonku, či ju nevidela a ona hovorila, že večer tu zvonil muž v koženej bunde, to bude asi Damon, ale že na viac sa nepamätá a že ráno bola celý čas v záhrade a nikoho okrem mňa nevidela a... Počkaj chvíľu,“ pár sekúnd bolo ticho a potom sa Jeremyho hlas s ešte väčším  podtónom paniky ako doteraz, ozval znova: „Nevolaj Damonovi, našiel som jeho mobil. Ležal na gauči...“

Ani Bonnie už nebolo všetko jedno: „Ideme. Počkaj nás. Skús ešte raz všetko prehľadať.“

„Dobre...“ zložil.

Bonnie opäť vytočila Carolinino číslo.

„Čo je zas?!“ zvolala Caroline, no tentoraz už očividne nie z postele.

„Máme problém. Elena zmizla a Damon podľa všetkého tiež. Jeremy nás čaká, príď čo najskôr.“

„Oni len určite...“ začala Caroline, ale Bonnie ju prerušila: „Bez mobilov? O tom pochybujem. Príď hneď.“

Zložila a vyťukala Stefanovo číslo.

 „Ahoj Stefan, Elena zmizla a ak pri sebe náhodou nemáš Damona, tak on tiež,“ vyhŕkla, keď počula známy pokojný hlas.

„Možno šli niekde spolu,“ odvetil Stefan.

„A mobily by si nechali v odomknutom dome s bežiacim televízorom?“ Na druhej strane bolo chvíľu tichu. Bonnie si predstavila Stefanov zamračený výraz.

„Idem tam, stretneme sa pred Eleniným domov,“ súhlasil nakoniec a zložil.

O pár minút stál Jeremy s Bonnie, Caroline a Alarickom v svojej obývačke.

Keď prišiel Stefan, všetci vrhli začudované pohľady na Katherine, ktorá ladne vošla hneď za ním.

„Nezízajte. Chcem vám pomôcť,“ zavrčala potichu. Už len tá veta jej bola proti srsti, ale premohla sa a držala so Stefanom.

„Pomáha mi naučiť sa ovládať,“ osvetlil im Stefan, keď sa stále všetci tvárili pochybovačne.

„Pomohla som ti sa to naučiť,“ opravila ho Katherine so zábleskom pýchy. Nato jej dal letmú pusu.

Ostatní na sekundu odvrátili zrak.

Jeremy im povedal všetko, čo vedel.

„Damon včera šiel bez svojej bundy, veď načo by mu aj bola,“ povedal Stefan a kývol hlavou k oknu. Vonku pripekalo a deň predtým tomu nebolo inak.

 „Nájdeš ich, Bonnie?“

O pár minút neskôr sa kvapky Jeremyho krvi na mape preskupili.

 „Nie je to ďaleko,“ poznamenal Alarick.

„Tak načo čakáme? Ideme, nie?“ Jeremy bol už na ceste k dverám.

„Počkaj. Predpokladáme, že dotyčný bol upír a že nie je sám. Potrebujeme sa nejako vyzbrojiť, nie? Musíme pripraviť koly a nejaké železníkové granáty. Povedal by som, že poobede, najneskôr večer, môžeme vyraziť.“ Alarick, skúsený v podobných výpravách.

Ešte asi hodinu sa dohadovali a potom sa všetci rozišli.

O piatej večer sa mali znova stretnúť.