Po prázdninách

Prázdniny skončili. Oh, yeah, babe.

No čo, páči sa mi to. Tak jak "Who cares?".
V pondelok sa niesol v znamení učenia. Alebo aspoň snahy o to.
V utorok, prvý deň v škole, sme mali písomku z matiky a biológie. To bolo milé, fakt vám poviem. Najmä biológia, keď som mala informácie, že na písomke bude čosi úplne iné. Ale mám to za 1, keď som dobre pochopila učiteľku (aby ne, popísala som jednu a pol strany - dokonca celkom čitateľne).
V stredu ráno som stála na stanici jak debil spolu s ostatnými, pretože tie staré vlaky (hanba mi, že to tak volám) proste nefungujú, ako každú zimu. Prišla som na občianku o 15 minút neskôr, čo v konečnom dôsledku nebolo až také zlé. Len čakám, kedy sa zopakuje minuloročný scenár a vlak nepôjde vôbec (prípadne pôjde za neho autobusová náhrada). V štvrtok meškal už menej a to som sa už skryla do čakárne.
Mám kopu roboty a ja furt sedím tu, dokonca som sa ešte aj predvčerom zaregistrovala na www.pottermore.com. Aj keď by to bolo kus ľahšie, keby moja angličtina nebola taká biedna. Ale furt lepšie jak nemčina. Musím sa učiť nemčinu. Musím, musím, musím.
Čiže, dakedy po 20. januári mám matematickú olympiádu, okres - dnes idem dopočítať tie príklady, ktoré by som bez Lenky ani nemala a idem všetky napísať na papiere aj s postupmi, ktoré si už nepamätám. Ďalej si idem čítať veci na geografickú olympiádu, ktorá je 7. februára. Potom musím robiť testy, transformácie textu a iné somariny na krajské kolo olympiády zo slovenčiny, 8. februára. Po tomto dni sa začínam pripravovať na chemickú olympiádu, ktorá vyzerá sakra ťažká a je 14. marca. Deň pred ňou mám Monitor, aneb veľké testovanie z piatich rokov slovenčiny a matematiky, od ktorého záleží, či ma prijmú na strednú. Keby vyšiel tak ako Komparo, tak by bolo dosť dobre. Dakedy potom, 21. marca alebo kedy, je Hviezdoslavov Kubín - recitačná súťaž, ale to neviem, či sa budem pripravovať na to - asi hej no. Popritom mám stopäťdesiat písomiek - polovičku preto, lebo mojim hlúpym (česť ojedinelým výnimkám) spolužiakov sa nechcelo učiť a teraz si potrebujú opraviť známky (hádajte, aký efekt to bude mať - teraz písali trikrát jeden diktát a stále mali skoro všetci päťky - ja, ktorá som ho napísala už na prvý raz na jednotku, som nemusela písať, yeah). A hej, ešte sa učím na gitare, čo je s mojimi krátkymi prstami trošku ťažké (najmä to E), ale snažím sa. Držte mi palce. Hej, viem, že vás netrápi môj program, ale tak čo, mám nechutnú potrebu o tom hovoriť. Možno ešte toľko, že občas mám chuť plakať.
A niektorí ľudia vyzerajú tak, že ich poslanie je nas-hnevať ma.