5. týždeň, asi

Je to lepšie :)

Pondelok... Hmm. Polovičku dňa som si spievala „What makes you beautiful“ od One Direction.  A The Wanted sa mi nepáčia. Nepodporujem skupiny kde každý spieva a nikto na ničom nehrá. A tú pesničku od „1D“ som počula dvakrát, ale refrén poznám naspamäť. Ako hovorím, najhoršie na tom je, že to je chytľavé. Ako Whistle od Flo Ridy. Každý si to spieva a nikto nevie o čom to je. Fuj.

Utorok večer som strávila prenášaním vecí z jedného počítača na druhý, pretože tamten išiel do opravy. No, a teraz k podstatnej veci: chcela som sa sfotiť pre jeden taký menší projekt, ktorý vás nezaujíma. No, a oco mi vtrhol do izby a sa ma pýtal... Zišlo z toho, že nemám nikomu posielať svoje fotky a nevešať ich nikde na internet, lebo sú ľudia, ktorí vystrihnú hlavu a proste to dakde prilepia a... Veď viete. No, čiže aj z blogu zmizli všetky fotky, kde mi bolo dobre vidno do tváre. Čau, pa, doraz tu nie som ani ja. Srandujem, toho sa asi nevzdám. Starostliví rodičia sú niekedy až otravní. Toľko ľudí, napr. na Twitteri hádže pomaly každú svoju fotku a nič.

V stredu som bola na streleckej súťaži. Učiteľ povedal, že som prekonala sama seba. Naše družstvo „starších dievčat“ skončilo druhé. Lenka skončila tretia za jednotlivcov, ja nič a ďalšia kamarátka druhá. Keby som tie dve strely dala do čierneho a nie do bieleho, tak by sme to mohli vyhrať.

Viete, moje zaručené spôsoby na upokojenie boli sprcha a nejaké dobré veselé pesničky. Nikdy som neverila, že hlboké dýchanie pomáha. Presvedčil ma o tom učiteľ v stredu, vážne ma to pri streľbe upokojilo a už som to hneď večer a aj ďalší večer praktizovala doma, keď sa mi ruky klepali od nervozity. A hej, v stredu večer som zistila, že pomáha aj fyzická aktivita. Napr. takých 50 brušákov.

Samozrejme, že som prípravu na štvrtkovú olympiádu zo slovenčiny zanedbala. Nakoniec som skončila prvá a ešte musím ísť na kraj. Fakt, neviem, či sa mám tešiť alebo nadávať :D Veď tak som tam nechcela ísť! Test bol ľahučký, transformácia textu mohla byť aj ťažšia, čiže v pohode. No potom nám dali 5 minút (neskôr to zmenili na 10) na premyslenie si úvahy a naučenie sa jej naspamäť. Ľudia, ja mám strašné problémy so zapamätaním si niečoho takého, a nie to ešte za pár minút. Napísala som si to možno za sedem, párkrát si prečítala, čo som napísala (ignorujúc učiteľkine rady som to písala vo vetách, nie len v bodoch, o čom chcem hovoriť :D) a išla. Po prvej vete som zabudla všetko, čo som si pripravila a len tak povedala, čo ma napadlo. Boli tam lepší. Preto ma prekvapila výhra.

Večer mi doma bolo totálne zle z dvojdňového stresu a únavy. Šla som spať o pol deviatej, nešla na rorátnu omšu o šiestej a nakoniec aj polhodinu zaspala do školy, čiže som poriadne neraňajkovala. V škole som príjmala gratulácie a bola brutálne unavená. Chemický krúžok sa nám zrušil, našťastie.

V stredu som sa bola strihať, čiže mám ofinku (o ktorej som hovorila, že už nikdy viac :D) a vyzerám dobre (keď som neučesaná, tak trochu ako chlapec, ale who cares, že jo). Ale na fotke na mojej občianke už tak dobre vyzerať nebudem, pretože to bolo čerstvo po strihaní a vďaka mojím vlasom a predchádzajúcemu účesu tá ofina vyzerá hlúpo. Ale čo, to len desať rokov tá fotka tam bude. Pri strihaní som ukazovala túto fotku. Vyzerám približne rovnako, len moje vlasy sú hnedé, dlhšie a odporne sa mi krútia aj napriek žehleniu. 

Chcela som vám tu dať nejaké fotky (bezo mňa), ale čo keď som príliš lenivá to fotiť. Idem na skúšku. Budem am asi len sedieť a počúvať, lebo už druhý deň mám zapálené hrdlo. a nemám vianočné darčeky. Teda, nemám ich dorobené, keďže polovica sú také super-handmade.